Báseň pre Tullu

Zaznej že mi, zaznej, vlčia pieseň moja.

Tí, čo neznajú Ťa, možno sa Ťa boja.

Zaznej že mi, zaznej, vzdych bieleho vlka,

z Tvojej clivej melódie mi až srdce puká.

Zaznej že mi, zaznej, ozývaj sa lesom.

Kým sa Tebou nechám viesť, sama tu už nie som.

Buď sestrou, dcérou i matkou, Ty múdre stvorenie,

nakŕmim Ťa z ruky, zahvízdam ti vetrom,

také Ti dám znamenie.

Buď všetkým a ničím zároveň, lebo sme len prach,

blízke sme si srdcu veľmi, pozametáme si prah.

Sestra vlčica, ťahaj ma v postroji šírou pláňou

až do mojich snov, ja Ti za to poviem,

koho najradšej mám z mojich psov.

Sestra vlčica, Tvoje sluchy špicaté sú ako biele hory,

pyskom hladíš, nosom vetríš aj najmenší poryv.

Zaznej že mi, zaznej, hymna hory, óda lesa.

Čaká ma tam sestra vlčia, duša radosťou mi plesá!

Mirra Starr, 18. 01. 2019

***********************************************************************************

Husky básnička

Husky to je taký pes s očami farby nebies.

Niekedy ich má aj hnedé, inokedy jedno bledé.

Naháňa sa za motýľom, hrabe lepšie ako rýľom,

Duša je to slobodná, tej mojej je podobná.

Teší sa on zo života, za zverou je rýchla rota,

Na dvore je lenivý, na slniečku hrejivý.

Otŕča mu ten svoj kožuch, smeje sa ten sladký zloduch,

Vyparatil niečo zas, chystá sa vyť na mesiac.

Je to maska zhovorčivá, nebýva s ním dlhá chvíľa,

Občas skúša nervy naše, neľúbiť sa nedá zase.

Husky to je koťuha, každú mlsku vyňúra,

Žije sťaby naplno, tak ho ľúb a pochop ho.

12. 04. 2016