V úvode tohto článku by som rada vysvetlila rozdiel medzi kastráciou a sterilizáciou, keďže tieto dva pojmy sa často mylne zamieňajú v domnienke, že sterilizácia a kastrácia je to isté, pričom sterilizácia by sa mala týkať mačky, a kastrácia kocúra. Nie je to však tak, nakoľko sa jedná o dva rozličné zákroky, pričom každý z nich je možné previesť ako na samčom, tak na samičom pohlaví.

 

Sterilzácia versus kastrácia

Sterilizácia je úkon vratný, pričom môže byť buď fyziologická alebo chemická. Fyziologickú vykonáva operačne v celkovej anestézií veterinárny lekár prostredníctvom prerušenia vodičov reprodukčných buniek, čo sú v prípade kocúrov semenovody a v prípade mačiek vajcovody. Produkcia hormónov v tomto prípade zostáva rovnaká, t. j. mačka má aj naďalej prejavy ruje, akurát nemôže byť oplodnená, a kocúr má naďalej záujem o mačky, no nemôže ich oplodniť.
Sterilizácia ako taká nezabraňuje chorobám vznikajúcim v dôsledku vplyvu pohlavných hormónov, a sterilizovaný jedinec sa môže stať opäť plodným, ak sa prerušenie vodiča reprodukčných buniek operačne opäť obnoví.

Pri chemickej sterilizácií sa zvieraťu podávajú medikamenty alebo tzv. antikoncepčný čip, ktoré produkujú po určitú dobu látky zamedzujúce tvorbu pohlavných hormónov. Napr. implantát Suprelorin, ktorý sa aplikuje pod kožu mačiek, psov alebo fretiek. Obsahuje látku deslorelin, ktorá bráni tvorbe a uvoľňovaniu hormónov, ktoré majú vplyv na pohlavný aparát. Tým pádom sa u zvierat samčieho pohlavia prestáva tvoriť po určitú dobu (cca 6-8 mesiacov) testosterón, a nie sú schopné oplodnenia. O účinkoch a možných dopadoch chemickej sterilizácie na kocúrov si môžeme všeličo prečítať, alebo prekonzultovať s veterinárom, ktorému veríme. Mám s ňou osobnú skúsenosť u mojich dvoch bývalých chovných kocúrov. Nemôžem povedať, že priamo zlú, ale nie je to niečo, čo by som odporúčala užívať viackrát po sebe, alebo užívať vôbec. U jedného z týchto dvoch chovných kocúrov sa v mladom veku vyskytli problémy s močovým ústrojenstvom, takže nemožno vylúčiť negatívny vplyv dočasnej chemickej sterilizácie na jeho zdravie. Skôr si myslím, že je tam ten súvis zrejmý, keďže problémy s močovými cestami (kamene, piesok a pod.) sa spravidla vyskytujú u starších a kastrovaných zvierat, a nie u mladých chovných kocúrov.

Kastrácia je úkon nevratný s trvalým efektom. Vykonáva sa taktiež operačne v celkovej anestézií, prostredníctvom trvalého odstránenia orgánov produkujúcich pohlavné hormóny, t. j. u kocúrov semenníkov aj so semenovodmi, a u mačiek vaječníkov, vajcovodov a maternice. Po určitej dobe od vykonania kastrácie, t. j. po úplnom vyplavení hormónov z tela, čo môže byť v závislosti od rôznych faktorov približne 2-5 týždňov, prestane mať kocúr záujem o rujné mačky, a mačka prestane mať ruju, a nemôže byť už nikdy gravidná. Taktiež sa odstráni väčšina negatívnych prejavov správania a psychických prejavov, súvisiacich s pohlavnými hormónmi, ako sú napríklad neznášanlivosť dvoch zvierat rovnakého pohlavia navzájom, nárokovanie si teritória, bitky, značkovanie, zvýšená potreba túlania sa, hlasové prejavy, nežravosť a pod.

 

Pohlavný život mačiek

Mačka patrí medzi zvieratá sezónne polyestrické, čo znamená, že má ruju viackrát do roka v istých obdobiach. Na rozdiel napríklad od sučky, ktorá sa hára pri väčšine plemien dvakrát ročne, môže mať mačka ruju prakticky kedykoľvek, pričom najčastejšie ju máva od jari do jesene, reagujúc tak na dĺžku svetelného dňa a vonkajšiu teplotu. Mačky tzv. prírodných plemien, a tiež veľa domácich mačiek, resp. mačiek chovaných vonku, vo vonkajších voliérach, či v podobných priestoroch s poklesom teploty, v zimných mesiacoch ruju nemávajú (zvyčajne november až február), ale nemusí to tak byť vždy. Mačky žijúce len vnútri, kde je takmer konštantná teplota počas celého roka, a hlavne umelé osvetlenie, ktoré je dostatočne intenzívne, môžu mať ruju počas celého roka v 2-4 týždňových intervaloch. Všetko závisí od spôsobu ubytovania a držania mačky, od toho, či žije sama alebo v spoločnosti iných mačiek/kocúra, od veku, zdravotného stavu, plemena a individuálnych aspektov každého jedného organizmu.

K pohlavnému dozretiu, resp. k prvej ruji, dochádza u mačiek i kocúrov obyčajne medzi 4-12 mesiacom života (najčastejšie medzi 6-9 mesiacom). Nekastrovaní kocúry môžu v tomto veku začať značkovať, ale aj nemusia. Aj značkovanie kocúrov je veľmi individuálna záležitosť. Veľmi orientačne možno povedať, že zhruba 50% nekastrovaných kocúrov značkuje, a zhruba 50% nie. Pričom niektorý kocúr môže značkovať niekoľkokrát za deň, iný párkrát do týždňa, ďalší raz za mesiac, a iný raz za dlhý čas. Značkujú aj niektoré mačky, i keď menej intenzívne ako kocúry, hoci som už počula o chovnej mačke, ktorá si značkovala dokonca trusom. Toto je však skôr výnimka, a ako v predchádzajúcich prípadoch platí, že všetko je individuálne. Do veľkej miery je za značkovanie mačiek či kocúrov zodpovedný fakt, ako sú držaní, s kým sú držaní, koľkí a akého pohlavného a hierarchického statusu sa delia o aký veľký priestor, a tiež je to samozrejme o povahe a o potrebe každého jedného zvieraťa.

Mačacie dámy sú krátko pred rujou a počas ruje veľmi prítulné, niekedy až dotieravé. Otierajú sa o rôzne predmety, nábytok aj o svojich majiteľov, prevaľujú sa na podlahe, líhajú si so zdvihnutým zadkom a dávajú tak najavo, že sú pripravené na krycí akt. Na rozdiel od sučiek, u mačiek nie je pozorovateľný žiaden krvavý výtok ani opuch vulvy. Niektoré mačky počas ruje či už hlasno alebo štandardne mraučia, čím v ich ponímaní privolávajú potenciálneho partnera, iné sú tiché. Dĺžka ruje a jej sprievodné prejavy sú u každej mačky iné. U niektorej trvá tri dni, u inej až dva týždne. Pokiaľ nedôjde k oplodneniu, ruja sa spravidla opakuje v cca 2-4 týždňových intervaloch.

Stáva sa však aj to, že mačka dostane tzv. permanentnú ruju, ktorú má možno s jedno-dvojdňovými prestávkami v podstate stále, čo je samozrejme pre ňu aj pre majiteľa trápením.

Mačky môžu v období ruje, okrem prehnanej prítulnosti a otierania sa o predmety, stratiť chuť do jedla, schudnúť, či byť trochu nesvoje. Pre mačky s voľným výbehom je toto obdobie obzvlášť nebezpečné, lebo jednak môže dôjsť kedykoľvek k oplodneniu cudzím kocúrom, a tiež veľa mačiek môže prísť o život, pretože zmanipulované hormónmi, hľadajúc si partnera, sú často menej obozretné napríklad pri prechádzaní cez cestu alebo aj v iných situáciách.

Pokiaľ nemáme v úmysle odchovávať mačiatka, je kastrácia najrozumnejším riešením, ako sa vyhnúť prejavom mačacieho pohlavného života.

 

Mýty

Žiaľ ešte aj v dnešnej dobe pretrvávajú ohľadne kastrovaných mačiek rôzne mýty a povery, ktoré sa nezakladajú na pravde. Napríklad, že kastrovaná mačka prestane loviť myši, že kastrovaná mačka ostane hlúpa, že bude tučná a pod. Čo sa týka mýtov s nechytaním myší, je to holý nezmysel. Mačka, ktorá chytala myši pred kastráciou, ich bude chytať aj po kastrácií, a mačka, ktorá ich nechytala ani pred kastráciou, ich s najväčšou pravdepodobnosťou nebude chytať ani po nej. Kastrácia nemá vplyv na intelekt, charakter daného jedinca a na jeho osobnosť ako takú, s výnimkou rysov, ktoré priamo súvisia s pohlavnými hormónmi, takže mačka po kastrácií určite neohlúpne ani sa nijako negatívne povahovo nezmení. Bojazlivá a plachá mačka taká pravdepodobne ostane aj naďalej, a nebojácna a prítulná mačka tiež.

Čo sa týka priberania, do istej miery je pravda, že kastrované jedince majú väčšie sklony k nadváhe ako nekastrované, no toto je väčšinou záležitosť, ktorú má v rukách majiteľ mačky sám. Ak budeme mačku prekrmovať, tak bude priberať, či je kastrovaná alebo nie. Ak budeme prekrmovať kastrovanú mačku, môže priberať o niečo viac ako keby bola nekastrovaná, ale na vine budeme my, pretože my máme mať rozum, a my máme prispôsobiť kŕmnu dávku veku a miere aktivity danej mačky. Každý organizmus je individuálny. Väčšina kastrovaných mačiek, ktoré som mala, nepriberali o nič viac ako mačky nekastrované. Ak má nejaká mačička sklony k nadváhe, tak je na nás, aby sme boli v tomto smere rozumní.

Nakoniec, jeden zo zdanlivo najsilnejších mýtov proti kastrácií. Že kastrácia je proti prírode. Ak uvažujeme v súvislostiach, musí nám byť jasné, že je to nezmysel, hoci ako holá definícia je v podstate pravdivý. Ale ľudia v 21. storočí, nech sa už akokoľvek snažíme, nemôžeme sa odvolávať, že je niečo proti prírode, keď takmer celý náš život nie je v súlade s prírodou. Cestujete autom alebo autobusom? Je to proti prírode! Máte doma zavedenú elektrinu a používate elektrické spotrebiče? Je to proti prírode! Striháte si vlasy, umývate si ich, nebodaj si ich farbíte, holíte sa, používate antiperspirant či zubnú pastu? Je to proti prírode! Jete aj iné potraviny než tie, ktoré si sami ulovíte, nazbierate alebo vypestujete? Je to proti prírode! Nevedie každý váš pohlavný styk k počatiu dieťaťa? Je to proti prírode! Nežijete v jaskyni ani v inom prírodnom príbytku? Je to proti prírode! Používate mobilný telefón, tablet, počítač, čítate tento článok? Je to proti prírode! Chováte zvieratá ako domácich miláčikov? Je to proti prírode! Veď v súlade s prírodou by bolo žiť v nej, žiť ako v praveku, chovať zvieratá iba pre úžitok alebo nechovať ich vôbec, akceptovať potravinový reťazec, nechať všetko na prirodzený výber, t. j. aj rozmnožovanie, kotenie, choroby, umieranie... Tým pádom je proti prírode aj očkovanie, odčervovanie, čipovanie, liečenie, umelé odchovávanie mláďat, operačné zákroky.

Ešte stále si myslíte, že kastrácia je proti prírode? Myslím, že je to tá najsprávnejšia vec, akú môžeme urobiť, ak máme zvieratko ako domáceho miláčika, ak ho nechceme rozmnožovať a žiť s prejavmi jeho pohlavného života. Lebo sme už niekde inde než len v prírode.

 

Kedy kastrovať

V nie tak dávnych časoch bola na túto otázku v podstate jednoznačná odpoveď, a to vo veku cca 3/4 roka, resp. vo veku medzi 6-12 mesiacov, kedy sú už mačky pohlavne dospelé alebo krátko pred pohlavným dospením. Alebo aj kedykoľvek neskôr počas života mačky, napr. pri dospelom najdúchovi, ktorému nevieme určiť vek alebo pri chovnom zvierati po ukončení chovnej kariéry. A nebol problém. Avšak v posledných rokoch sa k nám zo západu tlačí trend tzv. skorých kastrácií, kedy hlavne chovatelia čistokrvných mačiek dávajú kastrovať svoje mačiatka ešte pred odberom novými majiteľmi, t. j. vo veku cca 3 mesiace. O zdravotnom aj morálnom aspekte skorých kastrácií sa dá veľa polemizovať. Majú svojich prívržencov aj odporcov. Osobne sa, nielen po rozhovore so zopár rozumnými veterinármi, prikláňam k ich odporcom.

Abstrahujúc od všetkého iného, keby sme si položili otázku, načo je to dobré, alebo prečo sa to robí? Tak odpoveď je taká, že zväčša z obáv a pre peniaze. Z obáv, aby mačiatka, ktoré si ich chovatelia neželajú umiestniť do chovu, neboli do chovu majiteľmi umiestnené napriek tomu. A potom pre peniaze, pretože v chove mačiek s PP je, na rozdiel napr. od chovu psov, také nepísané pravidlo, že mačiatko, ktoré je predané do chovu, stojí napr. 2 x toľko ako mačiatko, ktoré je predané len na miláčika, t. j. nie do chovu, resp. na kastráta. Toto býva spravidla ošetrené v kúpnej zmluve, avšak nájdu sa aj takí majitelia, ktorí mačiatko pôvodne kúpené na miláčika zapoja bez súhlasu chovateľa do chovu, a tým pádom je chovateľ v podstate podvedený, lebo bolo porušené ustanovenie dohodnuté v kúpnej zmluve. A tiež preto, lebo by mal tým pádom dostať za svoje mačiatko viac peňazí, ktoré však v prípade neseriózneho majiteľa asi už neuvidí.

Takže ako poistku pred takýmito prípadmi dávajú niektorí chovatelia po vzore svojich amerických (západných) kolegov kastrovať mačiatka už ako cca trojmesačné, kým ich majú ešte doma. V zahraničných prameňoch sa uvádza, že mačiatka možno kastrovať už od veku 6 týždňov a od hmotnosti 1 kg vyššie. Ja osobne tento názor zatiaľ neviem uchopiť ako správny, hoci chápem aj obavy chovateľov o ich mačacie potomstvo. Ale myslím si, že keď sa niekto bojí chovať, lebo sa môžu mačiatka dostať do zlých rúk (k množiteľom), nech teda radšej nechová. (Prečo sa venovať niečomu, čo namiesto radosti, by prinášalo obavy a negatívne scenáre?) Každý jeden chovateľ a každý jeden majiteľ si musia na túto otázku zodpovedať vo svojom srdci a vo svojom svedomí sami. Rozhodujúci býva úmysel. Ak robíme veci s dobrým úmyslom, tak verím, že budú požehnané.

 

Ako prebieha kastrácia

V prípade kocúra je kastrácia oveľa jednoduchší zákrok ako v prípade mačky. Kastrácia kocúra aj kastrácia mačky prebieha v celkovej narkóze, pričom zvieratko by malo byť, ako pred každou inou operáciou, zhruba 12 hodín nalačno.

Kastrácia kocúra trvá kratšie, a pozostáva v kocke vyjadrené z uspania, vyholenia malej plochy srsti, vydezinfikovania, spravenia krátkeho zárezu na koži na miešku, vybratia semenníkov so semenovodmi a prebudenia. Ranky po kastrácií sú malé a rýchlo sa zahoja, nešijú sa. Kocúry po kastrácií nenosia pooperačný golier. O pár hodín, max. na druhý deň, sú fit. Môžu si olizovať pooperačnú ranu, ale obyčajne si ju olizujú iba do takej miery, že si tým neublížia (na rozdiel od psov, ktoré pooperačné goliere nosiť musia, a ktoré by si pooperačné rany lízali „do nemoty“). Na cca 7-10 dní dostanú so sebou na domov antibiotiká, aby sa predišlo prípadnej infekcii do ranky. Na daný deň, kedy sa operácia vykonala, dostanú spravidla antibiotikum ešte u veterinárneho lekára injekčnou formou.

Kastrácia mačky trvá trochu dlhšie, ale aj micku budete mať cca o hodinu po zatvorení dverí operačnej sály naspäť v čakárni. Mačičke sa po uspaní vyholí malá plocha srsti na bruchu, vydezinfikuje sa, spraví sa pár cm rez na brušnej dutine, vyberie sa maternica, vaječníky a vajcovody, zašije sa. Väčšina mačiek po kastrácií nenosí pooperačný golier. (Aj keď som sa už stretla aj s tým, že pooperačný golier mačička dostala. No bola z neho taká vydesená, že sme jej ho radšej dali dole. Mačička si stehy lízala iba do takej miery, aby si neublížila. No zaujímavé bolo, že keď už by bol vhodný čas na ich vybratie, tak si ich vybrala sama.) Cca na 10-14 dní po kastrácií dostávajú mačičky antibiotiká, aby sa predišlo prípadnému zápalu. Na daný deň, kedy sa kastrácia vykonala, dostanú spravidla antibiotikum ešte u veterinárneho lekára injekčnou formou. Za cca 10-14 dní sa ide opäť k veterinárovi na vybratie stehov.

Kastráciu u mačky je možné vykonať aj z boku tela. O kastrácií mačiek z brucha versus z boku som sa doposiaľ dostala k protichodným informáciám, a to priamo od veterinárov, ako aj od majiteľov na internete. Len tak pre príklad: „Existuje este jedna metoda kastracie - a to kastracia cez bok macky. Co som pocula, je to zastarala metoda, resp. sa pouziva skor u maciek, ktore maju vela tuku na brusku, a hojenie rany by mohlo byt velmi problematicke. My sme tak mali kastrovanu jednu macicku, no zdalo sa mi, ze bola dlho ubolena oproti dvom mackam, ktore sme kastrovali zospodu. Naopak jedno nase maciatko malo komplikacie po kastracii na brusku prave z dovodu tuku na brusku, museli ju opakovane uspat a zasit, musela mat dreny, kedze ranka hnisala.
Kastraciu z boku vedia pouzivat aj pri kastracii poulicnych maciek.“ (zdroj: http://www.cats.sk/forum/viewtopic.php?p=56249)

Alebo opačný názor: „Klasický prístup – cez spodok brucha sa vedie rez pozdĺžne, dlhý niekoľko centimetrov a počet stehov je okolo 5 a viac, aj to závisí od skúseností veterinára. Mačky sú ubolené, majú tendenciu ísť si do rany, neustále sa vylizujú, čím si dokážu stehy i predčasne vytiahnuť. Šetrnejší prístup – sa robí cez bok mačičky, kde sa vedie malý rez asi do 2 cm a zašíva sa dvoma krížovými stehmi. Na boku je prístup k vaječníkom lepší, preto postačuje kratučký rez. Doba hojenia je mačkou lepšie znášaná pre menšiu operačnú ranu a po pár dňoch je v poriadku. Rana sa krásne hojí, mačka si menej siaha do rany ako pri klasickom prístupe. Nie však každý veterinár zvláda tento spôsob kastrácie a je dobré sa na to vopred informovať. Vrele odporúčam u mačiek využiť túto možnosť.“ (zdroj: http://www.animal-life.sk/ked-sa-povie-kastracia/)

A ešte jeden názor: „Ja som citala, ze kastracia z boku je zastarala metoda kastracie, ktora sposobuje mackam/psom daleko viac problemov ako kastracia cez brucho. Vo vacsine krajin sa takto uz udajne nekastruje...“ (zdroj: http://www.cats.sk/forum/viewtopic.php?p=56249)

No a teraz si vyberme. Myslím, že najlepšie urobíme, ak sa osobne porozprávame s veterinárom, ktorému dôverujeme, aby nám vysvetlil, ako a prečo by našu mačku kastroval on. A tiež si myslím, že nie je také podstatné, či zo spodku, či z boku, ale ako dobre vie tú-ktorú metódu kastrácie veterinár vykonať.

 

Po zákroku

Mačička či kocúr, po prebudení sa z narkózy, nie sú hneď vo forme, podobne ako keď je po prebudení sa z narkózy človek. Kto to už zažil, tak vie, o čom píšem. Rovnako aj mačky prebraté z narkózy majú problém rovno stáť a chodiť, môžu sa potácať ako keby mali vypité, padať a vstávať, môže sa objaviť zvracanie alebo pomočenie sa pod seba, občas slintanie či chodenie s povyplazeným jazykom. Majitelia mačiek, ktorí majú zvieratko po kastrácií či po akejkoľvek operácií po narkóze v takomto stave prvýkrát, sú často z tohto stavu smutní, zvieratko ľutujú, a začnú si vyčítať, že ho dali vôbec operovať, pretože im to pripadá, ako keby sa nejako strašne trápilo. Nie je to však vôbec také dramatické, ako to vyzerá. Zvieratko sa z tohto stavu rýchlo dostane. Je to otázka pár hodín. Keď sa mačiak alebo mačica z toho vyspia, na druhý deň budú v poriadku.

Tiež nie je pravda, čo si ľudia niekedy namýšľajú, a síce, že zviera sa na nich za to bude hnevať, že si je vedomé, čo sa mu stalo, že prestane majiteľovi po tomto dôverovať a iné nezmysly. Zviera, na rozdiel od človeka, žije a rozmýšľa v prítomnosti. Nerozmýšľa takým spôsobom, že: „Ešte včera ma nič nebolelo, a dnes ma to veľmi bolí, a ktovie, čo bude so mnou zajtra, ajajaaaaj!“ Takto rozmýšľajú iba ľudia. Zviera žije a rozmýšľa tu a teraz. Nekombinuje, nespája si, nekuje pykle ani neplánuje pomstu majiteľovi zato, že ho dal vykastrovať.

Zviera nevie, čo je to kastrácia. Nevie, že bolo operované na želanie majiteľa, nevie, že prišlo o nejaké orgány, nevie, na čo ich malo, a nevie, či sa v jeho živote niečo od tej chvíle mení. Rozmnožovanie je u zvierat záležitosť inštinktívna, nie emocionálna, nie je výsledkom plánovaného rodičovstva. Zvieratko, ak niečo práve bolí, tak žije ten okamih, a nezaoberá sa súvislosťami. Mačku či kocúra po operácií teda neľutujeme, neoplakávame, sebe nič nevyčítame, lebo je to zbytočné a nesprávne. K zvieratku sa správame normálne ako vždy. Máme ho predsa radi, tak ho nebudeme obťažovať nejakými našimi citovými výlevmi. Potrebuje kľud a pokojného, normálneho, vyrovnaného majiteľa.

Zvieratku po operácií dožičíme pokoj. Prvý deň-dva po kastrácií je ideálne mať ho vnútri v teple. Najlepšie v jednej miestnosti, pretože po prebratí sa z narkózy môže byť trochu dezorientované, ale ako sa bude narkóza z tela vyplavovať, bude to stále len lepšie. V deň kastrácie ho nenútime jesť ani piť. Môže sa mu točiť žalúdok i hlava, takže najlepšie, čo môžeme urobiť, je nechať ho a nevyrušovať ho. Na druhý deň ráno si už obyčajne pýta potravu samo ako obvykle. Niektorým jedincom môže trvať nabehnutie na bežný režim dlhšie, ale s týmto som sa stretla skôr u psíkov. Keby mačička odmietala piť aj na druhý deň, ale inak by sa správala viac-menej normálne, samozrejme primerane okolnostiam a s ohľadom na určité bolesti v oblasti operačnej rany, môžeme ju napojiť umelo z injekčnej striekačky (samozrejme bez ihly). Do vody izbovej teploty môžeme pridať naozaj štipku glukózy a štipku soli, aby sme jej telu dodali trochu energie a trochu minerálov.

Čo sa týka pokoja, platí to aj o pokoji od ostatných mačacích či psích jedincov, ak máme doma zvieratiek viac, a chováme ich spolu. Zvieratko po narkóze, prinesené z veteriny, je pre ostatných jedincov veľmi zaujímavé a podozrivé. Má na sebe cudzie pachy, cudzie látky, správa sa neštandardne, a tak by ho s najväčšou pravdepodobnosťou jeho zvierací kolegovia príliš obťažovali, čo by nerobilo dobrotu. Mačičku vrátime do spoločnosti druhých mačiek, až keď bude v poriadku, a bude sa správať ako obvykle, t. j. o niekoľko dní, u kocúrov môžeme aj skôr. Ak má mačka mačacích kamarátov, pri ktorých hrozia divoké a dravé hry, vrátime ju do ich prítomnosti radšej až po vybratí stehov, aby nedošlo za účinkovania divokých mačacích kolegov k ich vytrhnutiu a ublíženiu.

 

A život ide ďalej

Zotavovanie sa z kastrácie prebieha rýchlo. Najhoršie sú prvé dva dni, od tretieho dňa sú pokroky už viditeľné. Po týždni je zvieratko obyčajne už v starých koľajách. Mačacím dámam sa na cca 10.-14. (obvykle 12.) deň vyberajú stehy, a potom už život plynie veselo ďalej. Čo sa týka povahových zmien, tie, ak sa nejaké dostavia, bývajú spravidla len k lepšiemu. Ako som písala vyššie: „Kastrácia nemá vplyv na intelekt, charakter daného jedinca a na jeho osobnosť ako takú, s výnimkou rysov, ktoré priamo súvisia s pohlavnými hormónmi, takže mačka po kastrácií určite neohlúpne ani sa nijako negatívne povahovo nezmení. Bojazlivá a plachá mačka taká pravdepodobne ostane aj naďalej, a nebojácna a prítulná mačka tiež.“

Napríklad u mačiek, ktoré majú s niečím problém v dôsledku zlého zážitku v mačiatkovskom veku, kastrácia zbaviť sa danej obavy nepomôže, ale napr. kocúrovi, ktorý bol neznášanlivý v partii s inými kocúrmi, alebo začal byť príliš dominantný k ľuďom, lebo mu testosterón klopkal na čelo, kastrácia pomôže, a stane sa mierumilovnejším a znášanlivejším. Samozrejme nie hneď ako po mávnutí čarovným prútikom, ale do niekoľkých týždňov po kastrácií, kým sa testosterón úplne odplaví z tela.

S pozdravom a prianím krásneho slnečného dňa

 

Miroslava Vicenová