Z histórie

Nórska lesná mačka (skratka NFO) je plemeno mačky, ktoré vzniklo v prírodných podmienkach. Toto plemeno je staré viac ako dvetisíc rokov. Jeho pôvod nie je celkom jasný, ale pravdepodobne sa viaže k mačkám, ktoré pred mnohými storočiami priviezli Vikingovia do severských krajín. Tam sa tieto mačky párili s miestnymi mačkami, a postupne sa adaptovali na severské podmienky. V Nórsku žijú tieto mačky aj vo voľnej prírode dodnes. Sú obľúbené v tradičných nórskych rozprávkach, kde sa zobrazujú napríklad ako víly, ktoré nosia deťom sladkosti a hračky pripevnené o chvost.

Prvé seriózne zmienky o nórskych lesných mačkách pochádzajú z polovice šestnásteho storočia, kedy dánsky kňaz Peter Clausson Friis, ktorý prežil väčšinu života v Nórsku, popísal tieto mačky ako menší poddruh rysa. V 30. rokoch 20. storočia si tieto lesné mačky všimli nórski chovatelia. Druhá svetová vojna šľachtenie plemena prerušila, a plemenársku prácu zničila. Ďalšie snahy o zachovanie a rozmnoženie plemena pokračovali, a vyvrcholili v roku 1972, vypracovaním doterajšieho štandardu nórskym klubom ušľachtilých mačiek. Nórska lesná mačka, vo svojej domovine nazývaná Norsk skogkatt, bola ako plemeno oficiálne uznaná medzinárodnou organizáciou FIFe v roku 1977. V roku 1979 boli prvé exempláre privezené do Nemecka a USA, a do Veľkej Británie v roku 1980. Severoamerickí chovatelia mačiek pravdepodobne cítili ohrozenie popularity svojich mainských mývalých mačiek, a novému plemenu sa dlho bránili. Americká CFA uznala nórsku lesnú mačku až v roku 1994.

 

Výzor

Nórska lesná mačka patrí medzi polodlhosrsté plemená, podobne ako napr. mainská mývalia (skratka MCO) alebo sibírska mačka (skratka SIB). Jedná sa o otužilé plemeno, ktoré je typom srsti a stavbou tela dobre prispôsobené chladným klimatickým podmienkam. Jej srsť sa skladá z dvoch vrstiev, a to z jemnejšej, hrejivej podsady, a z hrubšej a dlhšej krycej srsti, ktorá má schopnosť do istej miery odpudzovať vodu. Srsť nórskej lesnej mačky nevyzerá po celý rok rovnako. Počas teplých mesiacov mačka väčšinu podsady zhodí, a jej srsť je vtedy oveľa kratšia a menej bohatá. Naopak, počas zimných mesiacov jej srsť zhustne, okolo krku jej narastie hustý kožušinový golier, a celá mačka sa tak opticky zväčší. Rozdiely medzi letnou a zimnou srsťou bývajú rôzne, a závisia napr. od spôsobu ubytovania mačky, veku, pohlavia, zdravotného a hormonálneho stavu, a pod. Všeobecne platí, že nórske lesné mačky chované v bytoch, kde je počas roka viac-menej konštantná teplota, nemajú rozdiely medzi letnou a zimnou srsťou až také veľké ako jedince, ktoré sú chované vo vonkajších priestoroch alebo v priestoroch, kde je väčší rozdiel medzi teplotou v zime a v lete.

Hmotnosť dospelých mačiek sa pohybuje v rozmedzí zhruba 4-10 kg, pričom je dosť veľký rozdiel medzi mačkami a kocúrmi.

Mačky sú menšie, jemnejšie, často mávajú o niečo kratšiu srsť, a hmotnostne sa pohybujú obyčajne medzi 4-5,5 kg. Kocúry bývajú väčší, mohutnejší, majú masívnejšiu hlavu, obvykle bohatšie osrstenie, a vážievajú cca 5,5-9 kg. Môžeme natrafiť aj na väčšie jedince, a to hlavne u starších kastrovaných kocúrov, ktorých hmotnosť sa môže vyšplhať až na 12 kg. Veľkosť či hmotnosť však nie sú tie najpodstatnejšie kritériá, a určite nie je správne mačku prekrmovať, a tak umelo zvyšovať jej hmotnosť a zdanlivú majestátnosť na úkor obyčajnej obezity. Nórska lesná mačka má byť funkčná, krásna, elegantná a harmonická, bez ohľadu na veľkosť či hmotnosť.

Typickými črtami nórskej lesnej mačky sú trojuholníkový tvar hlavy (tváre), rovný profil, mandľový tvar očí, dlhé chlpy vo vnútri uší, štetinky chlpov na konci uší (tzv. rysie štetinky, ktoré nie sú povinné, ale žiaduce), dlhý huňatý chvost a v zimnom období aj bohatý golier okolo krku. Zadné nohy sú dlhšie než predné, čím je jej chrbtica vzadu trochu vyššie. Labky sú veľké, guľaté a silné a majú medzi prstami chumáčiky chlpov. Nórske lesné mačky môžu mať akúkoľvek farbu očí, od zelenej a žltej po medenú a modrú. Vyskytujú sa i nórske lesné mačky s rôzne sfarbenými očami, i keď zriedka.

Nórske lesné mačky patria k prírodným plemenám, čo okrem iného znamená aj to, že môžu byť chované len vo farbách, ktoré sa vyskytujú v prírode. Himalájske odznaky, ktoré poznáme napr. u iného polodlhosrstého plemena birmskej mačky, nie sú u nórskych lesných mačiek tolerované, a tiež napr. nie prírodné farby ako lilavá alebo čokoládová. Na druhej strane sa však u nórskej lesnej mačky môžeme stretnúť s farbou, ktorá je uznaná iba u tohto jediného plemena, a tou je pomerne vzácne sfarbenie amber.

 

Rozdiely medzi NFO a MCO

Najdôležitejší rozdiel v zovňajšku týchto dvoch plemien je v tvare hlavy a vo výraze tváre.

U nórskej lesnej mačky tvorí hlava pri pohľade spredu trojuholník, ktorého všetky strany sú rovnako dlhé. Profil je rovný (čiže bez stopu), brada silná, ale nie tak zreteľná ako u mainskej mývalej mačky. Oči sú oválne a posadené mierne došikma, mandľového tvaru.

U mainskej mývalej mačky má jej hlava pri pohľade spredu hranaté obrysy, a jej profil má jemne konkávne prehnutie. Tvár a nos sú stredne dlhé s hranatým obrysom tlamy. Brada je pevná a mohutnejšia. Oči sú veľké a posadené ďaleko od seba, mierne oválne, ale nie mandľového tvaru.

(Dúfam, že sa majitelia a chovatelia mainiek tomuto popisu neurazia. A síce, že tvár mainskej mývalej mačky vyvoláva dojem, ako keby bola mačka nahnevaná alebo sa prísne tvárila.)

Na tomto obrázku stiahnutom z internetu je pekne vidieť rozdiely medzi mainskou mývalou (vľavo) a nórskou lesnou mačkou (vpravo):

 

Povaha

Nórska lesná mačka má príjemnú, otvorenú, priateľskú povahu, ktorá nevyniká nijakým extrémom. Nie je prehnane prítulná, nie je prehnane hlučná, nie je dotieravá, ale je kontaktná, a to hlavne v takom zmysle, že rada pozoruje svojich ľudí pri rôznych činnostiach, rada sa zdržiava v ich blízkosti a asistuje im, ale nie je to typická mačka na hladkanie na kolenách, aj keď kontakt s človekom priam vyhľadáva. Vyjadrila by som to tak, že sa zdržiava radšej pri človeku než na človeku. Pre nórsku lesnú mačku je kontakt s človekom skôr o takých gestách, otieraní sa, nasledovaní majiteľa, jeho pozorovaní, daní sa hladiť a škrabkať hlavne tak „na stojáka“, nie o dlhšom ležaní v náručí. Všetko je samozrejme individuálne, a ako pri každom jednom plemene, aj tu môžeme nájsť menej a viac závislé jedince.

Vo všeobecnosti je „nórka“ prispôsobivá, hravá, kamarátska, nemá žiadne hviezdne maniere. Čo do spoločnosti iných mačiek, býva väčšinou spoločenská a nekonfliktná.

Moje prvé hodnotenie nórskej lesnej mačky z januára 2009 som svojho času vyjadrila takto:

„Tak ja som už vyše týždňa majiteľkou "nórky", tak teda napíšem o tomto plemene niečo z vlastnej skúsenosti. Zatiaľ mám pozorovania, že sa jedná o mačku, ktorá má rada pohyb, ale nie je hyperaktívna, vie veľmi dobre a s ľahkosťou motýľa skákať aj na vyššie prekážky v porovnaní s obyčajnými mačičkami, a má rada vyvýšené miesta.
Čo sa týka povahy, tak tá naša je prítulná, trochu ukecaná, stále chce byť tam, kde sa niečo deje. Rada si otieraním hlavy značkuje nás aj územie, otiera sa nám totiž stále o niečo hlavičkou s pachovými žľazami, a veľmi dobre vychádza s inými mačkami - ani pri zoznamovaní, ani neskôr neboli žiadne problémy.
To je zatiaľ všetko, keď budem mať časom nové pozorovania, tak napíšem.“

A potom neskôr: „Naše nórky spia v podstate hocikde. Všeobecne môžem povedať, že toto plemeno má rado vyvýšené miesta, čiže máme napr. aj dva košíky hore na kuchynskej linke a rady tam chodia spať. Ale rovnako rady asi v takom istom percentuálnom pomere spia aj na gauči, a hlavne mačiatka spávajú aj na zemi v takom plyšovom peliešku. No a samozrejme rady spávajú na mačacom škrabadle. Čiže na všetkých miestach, kde je niečo na spanie pre ne pripravené. Občas spia tiež aj na skrini. Dospeláci sú radšej na vyvýšených miestach alebo aspoň na gauči, a mačiatka boli spočiatku logicky skôr na zemi, keďže ešte tak nevedeli loziť, a postupne sa tisnú viac a viac do vyšších miest, teraz majú najradšej gauč a škrabadlo.
V lete a za tepla majú (nielen moje, ale všeobecne) moje nórky úplne inú srsť ako v zime, majú ju oveľa menej bohatšiu, kratšiu, žiadny golier, proste nič-moc, a s takouto letnou srsťou nie je ani moc šanca na nejaké väčšie úspechy na výstave.
Keď sa ochladí, tak im začne srsť bujnieť, kožuch im zhustne, narastie im krásny golier, a hneď to vyzerá inak. Ono keby mal niekto nórku celý rok v takom byte, kde by bol hrozný hic, napr. v zime by tam bolo nejakých 25-30 stupňov, tak by tam taký veľký rozdiel podľa mňa ani tak nebol a nenarástla by im až taká echt srsť, ale keď má niekto v zime doma citeľne chladnejšie (ako napr. my) alebo mačky vo výbehu, tak tam je ten rozdiel riadne vidieť.“

 

Starostlivosť

Čo do starostlivosti samotnej typu kŕmenie, používanie a hygiena mačacieho WC, veterinárna starostlivosť a pod., nie je nórska lesná mačka ničím výnimočná od iných plemien. Jej polodlhá srsť si vyžaduje česanie cca 1-2 x do týždňa, v období pĺznutia aj častejšie. Nie každá nórka má rovnaký typ srsti. Sú jedince, ktoré stačí česať aj 1-2 x za mesiac, a potom sú také, ktorých srsť je náchylnejšia na plstnatenie a tvorbu dredov, hlavne v období zimnej srsti v partiách na golieri, za ušami a na slabinách, takže tieto mačičky bude treba vyčesávať častejšie, resp. im niekedy nejaký ten dredík v prípade potreby odstrihnúť nožnicami.

Čo sa týka mačacej toalety, tú radím kúpiť väčšiu (dnes už bežne dostať kúpiť XXL mačacie toalety pre väčšie plemená mačiek), a všetko ostatné platí zhruba tak, ako som opísala v článku O mačkách všeobecne.

Jedna vec, ktorá je u NFO trochu odlišná od iných plemien, mám teraz na mysli od plemien krátkosrstých, je tá, že nórska lesná mačka má na základe mojich pozorovaní radšej chladnejšie prostredie ako príliš teplé. Kým naše krátkosrsté micky vídavam situované s obľubou na alebo pri vykurovacích telesách, tak nórky ani nie. Naša NFO mačička Enya, keď sa chystala v lete rodiť, pobrala sa tak urobiť do pivnice na príjemné chladnú, vlhkú hlinenú podlahu, pretože jej to prišlo príjemnejšie ako rodiť hore v teplej kuchyni (ale samozrejme bola potom mnou deportovaná naspäť do domu). V zime chodievajú nórky do vonkajších voliér rovnako rady ako v teplých mesiacoch. Nikdy som na nich nevidela náznaky zimy či diskomfortu z chladu, ani pri prechádzke v snehu. Práve naopak. A myslím, že sa tomu niet ani čo čudovať, keď vezmeme do úvahy, z akých podmienok nórska lesná mačka pochádza.

 

Kŕmenie

Čo sa týka kŕmenia, nórska lesná mačka nemá v tomto smere žiadne špecifiká, a vo všeobecnosti platí pre ňu to isté ako pri všetkých ostatných mačkách:

Kŕmenie je dosť obšírna téma, pri ktorej sa môžeme stretnúť so značnými názorovými rozdielmi. Medzi majiteľmi mačiek nájdeme zarytých BARF-istov aj zarytých granuliarov, pričom každý bude mať argumenty, prečo je ten jeho spôsob kŕmenia lepší.

Ja osobne to vidím tak, že treba čítať, rozmýšľať, a riadiť sa zdravým sedliackym rozumom. Mačka je mäsožravec, a mali by sme ju tomuto faktu zodpovedajúco kŕmiť. Nemusíme kŕmiť iba BARF-om (t. j. surovou stravou), ak sa rozhodneme pre priemyselne vyrábané krmivo, nemusí to byť zlá voľba, no musíme dbať na to, aby toto krmivo bolo vyrobené z mäsa. Lebo iba tak dostane mačací organizmus to, čo potrebuje, a iba tak môže správne fungovať.

Hlavne od starších ľudí sa môžeme dopočuť, že u nich sa mačky kŕmievali zvyškami od stola, alebo že babka dávala mačkám nadrobený rožok do mlieka a podobne. Vôbec neodporúčam dávať mačke takúto výživu, pretože sa tým môže narobiť veľa škody na jej zdraví. Musíme si uvedomiť, že kedysi sa na veci a na zvieratá hľadelo inak ako dnes. Mačka bola domácim zvieraťom aj vtedy, ale bola chovaná hlavne za účelom chytania myší, väčšinou žila voľne, a domov sa chodila len nažrať. Nikto neriešil, akú má stolicu, či nemá hnačky, či nemá v stolici krv, či nemá parazity, a nikomu nezáležalo na tom, či bude táto mačička žiť tri, päť, sedem alebo desať rokov, pretože ak uhynula, bola chorá, zmizla a pod., bralo sa to ako normálna vec, a čoskoro sa zadovážila na chytanie myší mačička iná. Na dedinách žije takto alebo podobne väčšina mačiek ešte aj dnes. Neprináleží mi nikoho súdiť, pretože veľa ľudí je rado, že majú sami čo jesť, a tak nejaké mačacie blaho alebo mačacie zdravie či dĺžku života neriešia, ale keď už máme mačku ako domáceho miláčika vnútri, mali by sme sa v jeho aj vo svojom vlastnom záujme pokúsiť ho kŕmiť čo najlepšie, ako nám naše možnosti dovolia.

Naše mačky sú vždy zvyknuté na tieto štyri druhy stravy: granule, konzervy, surové mäso, varené mäso. Varené mäso môžeme mačkám podávať v podstate akékoľvek, no malo by byť nesolené a zbavené všetkých kostí. Zo surového mäsa je najlepšie hovädzie alebo kuracie. So surovým bravčovým mäsom opatrne, pretože môže obsahovať Aujeszkyho vírus (ľudovo nazývaný falošná besnota), hoci tento sa vyskytuje hlavne pri diviakoch, a chovy domácich ošípaných sú ním nakazené zriedka, plus máme na Slovensku našťastie veľmi prísne veterinárne a hygienické kontroly, týkajúce sa spracovania mäsa určeného na ľudskú konzumáciu.

Mačkám môžeme podávať surové či varené mäso nakrájané na kúsky, napr. kuracie prsia, stehná, srdcia, žalúdky, krky, trupy, hovädziu svalovinu, napr. stehno, nožinu, slabinu, srdce, jazyk. Vnútornosti nepodávajme príliš často, max. 1-2 x do týždňa, pretože obsahujú veľa vitamínu A, ktorého prebytok môže spôsobiť rednutie kostí.

Morské ryby môžeme podávať surové aj varené. V niektorých internetových obchodoch s BARF-om je možné zakúpiť napr. lososa alebo makrelu. Sladkovodné ryby sa vraj nemajú dávať surové, lebo môžu mať v sebe pásomnice alebo iné parazity. Mačkám nepodávame rybie kosti. Nepodávame ani akékoľvek iné tepelne upravené kosti. Surová kosť je totižto pružná, neštiepi sa na malé ostré úlomky a rozžutá prejde tráviacim traktom úplne prirodzene. Tepelne upravená kosť postráda elasticitu surovej, a štiepi sa na ostré úlomky, ktoré môžu zvieratku ublížiť (aj smrteľne).

Ak sa rozhodneme kŕmiť granulami, nie je to problém, ale na jedno chcem upozorniť: Kŕmme kvalitnými granulami. Vždy čítajme pozorne zloženie, aby sme vedeli, čo budeme dávať do svojej mačky. Nekvalitné granule majú totiž také zloženie, ktoré je pre mačky absolútne nevhodné, a môže byť aj zdraviu škodlivé.

Nekvalitné granule sú (žiaľ) hlavne tie najviac reklamované. Sú to napr. Kitekat, Whiskas, Tesco granule a pod. Zloženie nekvalitných granúl vyzerá asi takto: Obilniny, mäso a výrobky živočíšneho pôvodu (min. 4% hovädzieho mäsa v hnedých granuliach, min. 4% hovädzieho mäsa v granuliach vínovo červenej farby), vedľajšie výrobky rastlinného pôvodu, bielkovinové extrakty rastlinného pôvodu, oleje, tuky, minerálne látky, zelenina (min. 4% mrkvy v oranžových granuliach, min. 4% hrášku v zelených granuliach) /toto je konkrétne zloženie granúl Kitekat s hovädzím mäsom a zeleninou/. Takže na prvom mieste sú obilniny, a je ich tam zhruba 90%. Tieto granule by teda mohli byť vhodné napr. pre nejaké bylinožravé živočíšne druhy, ale určite nie pre mačky.

V zložení granúl či konzerv je dôležité, čo je napísané na prvom mieste. Pretože podľa zákona musí byť zloženie písané tak, aby bolo na prvom mieste uvedené to, čoho daný výrobok obsahuje najviac, na druhom to, čoho je v ňom na druhom mieste najviac, a tak ďalej. Nekvalitné granule a konzervy majú na prvých miestach zväčša písané buď obilniny alebo vedľajšie produkty rastlinného a vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu. Za týmito názvami sa skrýva inými slovami povedané odpad, ktorý sa už inde nevyužil v rastlinnej či v živočíšnej výrobe. Čiže napr. odpad zo spracovania obilia, plevy, šupy, odpad zo spracovania mäsa, kopytá, srsť, perie, krv, výkaly, hnoj. Toto všetko spracované, chemicky prifarbené, prichutené a konzervované sú lacné granule.

Ďalšia neveselá vec sú marketingové ťahy veterinárnych lekárov. Veterinári sú súkromné podnikateľské subjekty podnikajúce za účelom dosiahnutia zisku. Na tom by nič zlé nebolo, ale za nesprávne považujem, keď kvôli peniazom zapredávajú zdravie. Väčšina veterinárov spolupracuje s firmami, ktoré predávajú granule, pričom ich marža dosahuje aj 40%. Je to pre nich preto značne výhodné ponúkať majiteľom svojich pacientov značky ako Royal Canin, Purina, Eukanuba. Tieto tri značky síce nepatria medzi také vysoko odpadové ako vyššie spomínané, ale stále to nie je to najlepšie, čo môžeme mačke dať, a stále je možné kúpiť za tie peniaze aj kvalitnejšie a zdravšie granule. Konkrétne treba byť opatrný pri granulách značky Royal Canin, o ktorých Vám bude nejeden veterinár tvrdiť, že nič lepšie pre mačku neexistuje, a že treba kŕmiť jedine nimi, ale pravda je taká, že ich zloženie je nič-moc, cena je vysoká, a navyše obsahujú veľa chémie, z toho aj konzervanty, ktoré sú v ľudskom potravinárskom priemysle zakázané ako karcinogénne.

Granule, ktoré majú v zložení na prvom mieste položku mäsokostná múčka alebo mäsová múčka, nie sú tiež tie najlepšie, pretože táto múčka je výrobok, ktorého presné zloženie nemusí byť známe, ale už sme o značný krok ďalej ako pri granulách, ktoré majú v zložení na prvom mieste vedľajšie produkty rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.

Dobré a kvalitné granule sa vyrábajú z mäsa, a ich zloženie vyzerá napríklad takto: 30% čerstvé kuracie mäso bez kostí, 28% sušené kuracie mäso, 18% zemiaky, 5% kurací tuk, 2% sušené vajcia, 1,5% čerstvý, vykostený sleď, 1,5% sušený sleď, rybí olej (100% olej zo sleďa), hydrolyzované živočíšne bielkoviny, hrachová vláknina, sušená mrkva, 1,6% sušená lucerna, inulín, frukto-oligosacharidy, mannan-oligosacharidy, 0,5% sušené granátové jablká, sušené jablká, sušený špenát, 0,3% skorocel, sušené čierne ríbezle, sušený sladký pomaranč, sušené čučoriedky, chlorid sodný, sušené pivovarské kvasnice, 0,2% kurkumové korene, 0,12% glukosamín, 0,09% chondroitínsulfát /toto je konkrétne zloženie granúl značky Purizon Adult kura a ryba pre dospelé mačky/.

Porovnajte si to so zložením vyššie uvedeného Kitekat, a uvidíte ten rozdiel. Kvalitnejšie granule sú síce drahšie, ale jednak majú nižšie dávkovanie, pretože sú výživnejšie, a potom si myslím, že keď už máme domáce zviera, tak by sme na ňom nemali za každú cenu šetriť. A ak šetriť potrebujeme, tak šetrime tak, aby to zvieraťu neubližovalo. Nemusíme kupovať žiadne zbytočné hračky ani drahé granule, ale môžeme zájsť radšej do mäsiarstva a kúpiť tam nejaké akciové mäso, ktoré si môžeme nakrájať na kúsky, dať do téglikov, a zamraziť. To isté, čo o granulách, platí aj o mačacích konzervách. Čítajme pozorne zloženie, a kupujme také, ktoré obsahujú naozaj mäso.

My kupujeme granule a konzervy cez internet, pretože sú tam nižšie ceny a väčší výber ako v kamenných predajniach, a nemusíme nikam cestovať. Najlepšie skúsenosti v porovnaní dostupnosť-výber-kvalita-cena máme s internetovým obchodom www.zoohit.sk.

Niektoré mačky majú citlivý tráviaci trakt, a zle znášajú náhle zmeny krmiva, takže ak sme dlhodobo s nejakým typom alebo značkou krmiva spokojní, nemuselo by stáť za to experimentovať s jeho zmenou. Tiež nie je rozumné podávať mačkám kravské mlieko, pretože veľa mačiek nedokáže stráviť laktózu (mliečny cukor), v dôsledku čoho dostane hnačky. Ak by sme cítili nejakú vnútornú (hoci trochu zbytočnú) potrebu dávať mačke mlieko, môžeme jej kúpiť špeciálne mlieko pre mačky, ktoré laktózu neobsahuje, alebo iba vo veľmi malom množstve.

 

Chov nórskej lesnej mačky na Slovensku

U nás na Slovensku sa toto plemeno nechová veľmi dlho. Prvá chovateľská stanica nórskych lesných mačiek, čo sa mi podarilo vypátrať, sa volala Von forest (Z lesa), a bola založená v r. 2002, kedy mala mať prvý, a neviem, či nie aj jediný, vrh mačiatok. Druhou chovateľskou stanicou nórskych lesných mačiek, založenou v r. 2006, s prvým vrhom v r. 2007, bola chovateľská stanica Orbis Felis. V r. 2010 vznikli krátko po sebe tri chovateľské stanice, a to Asgaard Goods, Moon Starr Mija a De Doliche. Ak si správne spomínam, naša CHS Moon Starr Mija bola 4. registrovanou chovateľskou stanicou NFO na Slovensku. V r. 2011 nasledovali CHS Strážca lesa a Brutevel. Následne evidujem CHS Nordic Shadow s prvým vrhom v r. 2013 a CHS Thor diamond založenú v r. 2015. Ak som niekoho vynechala, tak sa ospravedlňujem.

 

Pre koho sa nórska lesná mačka hodí

Nórska lesná mačka je povahou také príjemné, akurátne stvorenie, vhodné do voza aj do koča. Ak máte radi klasickú mačaciu povahu bez nejakých extrémov, podobnú povahám európskych krátkosrstých mačiek, tak by pre vás mohla byť vhodná aj povaha nórskej lesnej mačky, ktorá jej je podobná.

Nórska lesná mačka nie je vhodná pre ľudí, ktorí hľadajú buď extrémne rezervované alebo extrémne prítulné mačacie plemeno. Pretože ona je taká akurát, a ešte o niečo viac. Ťažko sa to opisuje slovami, treba to zažiť. Je éterická, a pritom zábavná, hravá i nežná, obyčajná, nekomplikovaná, i okúzľujúca. Aj keď s vami bude žiť iba vnútri, vnesie vám do domu niečo prírodné, starobylé, mystické. Niečo človeku vlastné, aj keď mnohí pre moderný a unáhlený životný štýl na to niečo krásne a prirodzené v nás, v tej najčistejšej podobe toho niečoho, zabúdame.

 

Miroslava Vicenová