Obsah:

Z histórie

Zo súčasnosti

Vonku alebo vnútri?

Povaha

Výbava mačky chovanej vnútri

Kŕmenie

Starostlivosť

Pohlavný život mačiek

Záver

Z histórie

Mačka domáca (Felis catus) je už niekoľko storočí domestikovaný poddruh mačky divej (Felis silvestris). Svojím zoologickým zaradením patrí medzi malé mačkovité šelmy. Mačka je predátor, jej telo je prispôsobené k lovu, je elegantné, plné sily, dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť, a vysoko skákať. Vidí farebne, a má dokonca lepší čuch než pes. Dokonale vyvinuté zmyslové orgány jej umožňujú zaznamenať korisť aj na väčšiu vzdialenosť, a obratne ju chytiť.

Keď sa pozrieme na mačku v priereze dejín, tak uvidíme, že si za dobu svojej existencie pri človeku užila i vytrpela svoje. Snáď niet iného domáceho zvieraťa, ktorému by sa zo strany ľudí dostalo toľkého obdivu i toľkej nenávisti, ako práve mačke. Od kultu mačacích posvätných božstiev v starom Egypte, až po nezmyselné podozrievanie so spojenectva s temnými silami a upaľovaním na hraniciach v stredovekej Európe. Mačky svojou eleganciou, slobodomyseľnosťou, dôstojnosťou, samostatnosťou, éterickosťou a určitou tajomnosťou ľudí vždy fascinovali, či už v tom dobrom alebo zlom zmysle slova. Mačka, hoci je veľmi verná a milujúca, je verná a milujúca iným spôsobom ako napríklad pes, azda pre ľudí menej zrozumiteľne. Nie je možné ju tak vycvičiť, nie je taká poslušná, ostane vždy sama sebou, tak nejako slobodne, nad vecou, vždy bude niečím mystická, tajuplná, a tak bude mnohých ľudí vždy iritovať, pretože mnohí sme natoľko ľudsky malí a úbohí, že všetkému, čo si nemôžeme plne podmaniť alebo čomu plne neporozumieme, zo zlomyseľnosti alebo zo závisti ubližujeme. (Nuž ale, musíme sa modliť aj za svojich nepriateľov.)

Šľachtením vznikol z mačky domácej celý rad rôznych plemien, ktoré sa od seba líšia nielen vzhľadom, ale aj povahou a veľkosťou. V rámci šľachtiteľského procesu bola do niektorých plemien primiešaná krv divých mačiek či mačkovitých šeliem (napr. savannah, bengálska). U iných plemien sa cielenou selekciou v rámci šľachtenia upevňovali určité žiaduce exteriérové znaky (napr. dĺžka či určitá farba srsti), resp. vznikli prirodzenou mutáciou génov, pričom človek cielenou selekciou tieto gény upevnil (napr. manx, rex, sphynx). Niektoré plemená boli, žiaľ, procesom dlhodobého šľachtenia pozmenené tak, že to malo negatívny dopad na ich zdravie, vitalitu či celkovú funkčnosť (napr. prehnane brachycefalické lebky). U iných, málo prešľachtených plemien, môžeme hovoriť o tzv. plemenách prírodných, ktoré majú svojím výzorom a zdravým blízko k svojim predkom, z ktorých boli vyšľachtené.

Zo súčasnosti

V súčasnosti poznáme zhruba 70 rôznych plemien mačiek, v rámci ktorých môžeme rozoznávať ešte variety, resp. rôzne farby srsti, rôzne kresby, a rôzny pomer bielych znakov. Na svete existuje viacero medzinárodných mačacích organizácií, pričom nie všetky uznávajú všetky plemená, a nie všetky variácie v rámci daných plemien rovnako. Napríklad čo je v európskej FIFé považované za neštandardné alebo neuznané, môže byť v americkej TICA oficiálne uznávané.

Domestifikáciou mačky divej na mačku domácu získal človek nielen neoceniteľného pomocníka v boji s nežiaducimi hlodavcami, ale aj jedinečného domáceho miláčika. Mačka domáca, alebo ďalej jednoducho mačka, sa dokáže do veľkej miery prispôsobiť životným podmienkam, a je tak ideálnym domácim miláčikom do bytu či do domu. Alebo povedzme do voza aj do koča.

Vonku alebo vnútri?

Niektoré mačky, chované voľne alebo polovoľne, nachodia počas svojich výletov aj niekoľko kilometrov denne, iné si zas bez protestu privyknú na život v mikrosvete jednoizbového bytu. Natíska sa otázka, ktorá z týchto mačiek vedie spokojnejší či šťastnejší život? Myslím si, že na ňu neexistuje jednoznačná odpoveď.

Kým voľne chovaná mačka má svoju slobodu, dotýkajú sa jej nebezpečenstvá ako možná smrť pod kolesami áut, ublíženie od zvráteného človeka, choroby, boje o teritórium s inými mačkami, nedostatok potravy a pod. Život pouličných mačiek nie je ľahký, a do veľkej miery sa riadi pravidlami divých šeliem. Napríklad, podobne ako u levov, keď kocúr nájde mačku s malými mačiatkami, ktorých otcom nie je on sám, tak tieto mačiatka zabije. Koná tak pudovo, paradoxne v rámci prežitia druhu, pretože mačka po strate mačiatok dostane onedlho opäť ruju, a tak si vlastne kocúr zabezpečí, že pri najbližšej možnej príležitosti predá svoje gény ďalej on sám.

Bitky medzi dvoma nekastrovanými kocúrmi, po ktorých vznikajú škaredé, niekedy až smrteľné zranenia, netreba myslím podrobnejšie opisovať. Takže život pouličných či túlavých mačiek sa riadi tvrdými pravidlami, bojmi o teritórium a bojmi o prežitie celkovo. Je to možno daň za tú slobodu, a možno príroda sama, ktorá je od času pádu v raji krutá.

Naproti tomu taká bytová mačka, milovaná, rozmaznávaná, hladkaná, niekedy až nevhodne „zbožňovaná“, má všetko, čo potrebuje k životu, neustále po ruke, alebo lepšie povedané po labke. Takéto mačičky sú často obézne z nedostatku pohybu, a ich jediný kontakt s vonkajším okolím je aspoň možnosť ísť sa vyvetrať na balkón za sieťkou alebo za mrežou, čo je nevyhnutné bezpečnostné opatrenie.

Pre mačku ako takú je to však bezpečnejší životný štýl, pri ktorom jej nehrozí smrť či zranenie alebo choroba na každom kroku, takže si myslím, že sa nedá odsudzovať ako neprirodzený, a že aj v rámci neho môžeme mačke zabezpečiť dostatočnú kvalitu života. Okrem iného aj tým, že nebudeme príliš preháňať. Napríklad, že ju nebudeme príliš prekrmovať a brať ju ako niečo nadradené, pretože aj keď je to náš domáci miláčik, tak stále je to (len) zvieratko. Správne, a verím, že aj lepšie, žijeme vtedy, keď máme správne nastavené hodnoty.

Na prvom mieste máme mať Boha, potom ľudí, a až potom zvieratká a veci. Nie som zástancom názoru, že zvieratá nemajú dušu, a tiež mi neprináleží súdiť ľudí, ktorí neveria v Boha, takže nemusíte pri čítaní týchto viet cítiť trpkosť či hnev. Či sme veriaci, či nie, mali by sme mať správne nastavené hodnoty, a na prvom mieste mať to, čo tam patrí, a nie napríklad peniaze, prácu, motorku, jachtu, imidž alebo mačku. To, čo píšem, sa môže zdať trochu od veci, ale verte mi, že viem, prečo sa o tom zmieňujem. Lebo poznám prehnané ľpenie na niečom, alebo prehnaný strach o niečo, napríklad aj z lásky alebo zo strachu zo straty, a že to ľpenie alebo ten strach nie sú dobré, pretože vytvárajú napätie a nepokoj. A to napätie a nepokoj neraz zvieratá cítia, takže im v konečnom dôsledku svojim postojom viac ubližujeme ako pomáhame.

Mačke chovanej vnútri vieme zabezpečiť dostatok pohybu aj na menšom priestore, čo nie je taký problém, pretože mačky sa nepohybujú iba po jednej úrovni – po zemi ako my, ale v úrovniach viacerých, kam patria všetky výšky nábytku a zariadenia, od stoličiek po knižnicu.

Pokiaľ bývame v rodinnom dome a máme na to finančné možnosti, veľmi dobrým riešením je dať spraviť mačke alebo mačkám vonkajšiu voliéru, čím väčšiu, tým lepšie. V tejto voliére môžu byť rôzne poličky, kmene stromov alebo závesné peliešky, takže aj keď nebudú mať mačky úplne voľný výbeh, budú mať možnosť vyhrievať sa na slniečku, ohrýzať steblá trávy, pozorovať vtáky, počúvať rôzne zvuky či chytať muchy. Pokiaľ by nemali z voliéry prístup aspoň do temperovaného priestoru, tak počas zimy by bolo treba presunúť mačičky dnu. Fantázií a rôznym projektom sa medze nekladú, väčšinou je to (žiaľ) iba o peniazoch. Mačacia voliéra sa dá pristaviť napr. priamo k stene domu, do steny domu sa dá urobiť otvor, do ktorého sa dajú osadiť prechodové mačacie dvierka, a tak by si mohla mačička chodiť voľne z domu do voliéry, čo by bolo úplne ideálne.

Povaha

O povahe mačiek sa hlavne v minulosti toho narozprávalo veľa nepravdivého alebo prinajmenšom nesprávne pochopeného. Ako dieťa som často počúvala, že mačka je falošná, že nie je hravá, nie je verná, a tak ďalej. Roky strávené v spoločnosti mačiek ma presvedčili o opaku. O mačke sa zvykne hovoriť ako o nezávislej. Toto by som ako prvé rada uviedla na správnu mieru. Mačka v úlohe domáceho zvieraťa je od človeka rovnako závislá ako iné domáca zvieratá. Nezávislá od človeka v pravom zmysle slova môže byť napríklad lesná zver (hoci aj tú prikrmujeme), ryby v mori, divé husi alebo pôdne baktérie, no s domácimi zvieratami, obzvlášť s tými, s ktorými žijeme v tesnej blízkosti je to inak.

Mačku môžeme nazvať nezávislou v tom slova zmysle, že sa napr. pri love spolieha len sama na seba, lebo na rozdiel napríklad od niektorých psovitých šeliem loví samostatne, a nie vo svorke. Nezávislá môže byť tým, že sa v prípade voľného výbehu nemá problém pobrať sama na potulky okolím, a vrátiť sa domov, kedy uzná za vhodné (ak sa jej cestou nič nestane). Nezávislá môže byť tým, že sa nemá ku každému človeku rovnako, čo by som nazvala skôr prirodzenou obozretnosťou či nedôverčivosťou, ktorá jej neraz pomôže prežiť. No mačka v úlohe domáceho miláčika určite na svojom majiteľovi závislá je, či už po stránke materiálnej alebo aj emocionálnej.

Ďalším nezmyslom je, že mačka je falošná. Nepoznám úprimnejšie zviera ako je mačka. Keď má náladu, tak príde, keď nemá, tak nepríde. Ak toto niekto nazýva falošnosťou, tak len z čistej ješitnosti, pretože v skutočnosti je to tá najčistejšia úprimnosť. Mačka sa vo väčšine prípadov nedá podplatiť pamlskom ako psík, nedá sa tvarovať, drilovať a meniť na iný obraz. Neposlúcha ako pes, pretože nie je pes - to je asi to najvýstižnejšie vysvetlenie. Je to mačka, a je dobrá taká, aká je. Jej inteligencia je v niečom inom než v poslušnosti. Mačka veľmi dobre chápe, veľmi dobre vyhodnocuje situácie, má veľmi dobre vyvinutý orientačný zmysel, a veľmi dobre vie, kto je jej majiteľ. Sú mačky, ktoré sú prítulné aj k cudzím, a sú také, ktoré sa okrem majiteľa a rodinných príslušníkov nedajú pohladiť nikomu druhému. Na tejto veci sa do veľkej miery podieľa aj to, odkiaľ mačka pochádza, či a ako bola socializovaná na ľudí, či má alebo nemá nejakú zlú skúsenosť a pod.

Veľa závisí tiež od toho, akého je mačka plemena. Úplne inú povahu má siamská mačka, inú britská, nórska lesná alebo perzská mačka. Aj medzi mačkami toho istého plemena môžu byť povahové odlišnosti, ale v zásade platí, že ak hľadáme u mačky nejakú určitú vlastnosť, mali by sme ju hľadať u plemena alebo u jedinca, kde je táto najpravdepodobnejšia. Ak chceme napríklad tichú, introvertnú a málo aktívnu mačku, tak nesiahneme po siamskej ani po orientálnej krátkosrstej mačke, a naopak, ak hľadáme extrovertné, hlučné, družné, ba až prehnane spoločenské zviera, tak by to mohla byť práve tá správna voľba. Informácie o povahách, typických rysoch a nárokoch rôznych mačacích plemien zistíme napríklad od ich chovateľov a majiteľov, pričom je potrebné toho správneho chovateľa dôkladne vybrať, pretože niektorí sú žiaľ takí, že nám povedia len to, čo chceme počuť, aby za každú cenu predali.

Ďalším nezmyslom o mačkách je, že mačka je samotár, ktorý nestojí nielen o spoločnosť človeka, ale ani o spoločnosť iných mačiek. Nájdu sa pravdaže aj takéto jedince, ale tieto bývajú skôr výnimkami, a týkajú sa zvyčajne mačiek s predchádzajúcimi zlými skúsenosťami ako sú týranie, šikanovanie zo strany iných mačiek a pod. Mačka má všeobecne rada nielen ľudskú, ale aj mačaciu spoločnosť, pričom mačacieho kamaráta treba samozrejme vyberať rozumne.

Napríklad k starému, kľudnému mačaciemu seniorovi, ktorý prežil väčšinu života osamote alebo je zvyknutý na rovnako starú, pokojnú mačičku, by nemuselo byť rozumné priviesť divoké hravé mača alebo mačacieho pubertiaka, ktorý by ho mohol stále otravovať, prípadne až ohrozovať. Na druhej strane sú aj kľudné a nežné mačiatka, ktoré by nemuseli byť pre staršieho jedinca nijako zaťažujúce, takže vždy predtým, než sa rozhodneme pre zadováženie si mačacieho kamaráta k našej mačke, sa musíme čo najpodrobnejšie informovať o jeho povahe, a tiež o prostredí, z akého pochádza, jeho doterajších návykoch a pod. Nikdy nevyberáme mačku či mačiatko iba podľa výzoru, ale vždy sa riadime v prvom rade povahou. Iba tak budú spokojné obidve, alebo teda všetky tri strany.

Niektorým mačkám to spolu tak ladí, že by si od nich mohli brať príklad aj ľudia. Moji mačací dôchodcovia Felix a Lily sú spolu celý život (samozrejme od veku cca 3/4 roka obaja vykastrovaní), veľmi sa ľúbia, a predstavujú také akési nerozlučné celoživotné partnerstvo, niečo ako manželstvo, hoci samozrejme nemám na mysli manželstvo v takom slova zmysle ako by ho definoval občiansky zákonník alebo cirkev. Krásnym harmonickým párom bol aj môj prvý chovný pár nórskych lesných mačiek Enya a Shadow, hoci sa samozrejme nedá hovoriť o nejakej monogamii, ale narážam na ich priateľstvo, znášanlivosť a celkový vzájomný súlad.

Nie všetky mačky si však sadnú, napríklad sa môže stať, že v rámci mačacej skupiny môže byť jedna mačka príliš submisívna, pričom ju môžu ostatné utláčať a šikanovať, a ona tak môže trpieť a neviesť spokojný život, alebo na druhej strane môže byť v mačacej skupine nejaký jeden prehnane dominantný či agresívny jedinec, ktorý môže utláčať ostatných. V takýchto prípadoch je často najlepším riešením nájsť, či už utláčanému alebo utláčateľovi, nový domov bez iných mačiek alebo nový domov s takou mačkou alebo mačkami, ku ktorým by sa viac povahovo hodil.

Výbava mačky chovanej vnútri

Vhodným, ba priam nevyhnutným doplnkom mačacieho bývania, je mačacie škrabadlo. Ideálne čo najvyššie s viacerými úrovňami, ktorému sa niekedy hovorí aj mačací strom. Takýto mačací strom alebo škrabadlo je pre mačku vhodným objektom na brúsenie si pazúrov, na skákanie, hranie, leňošenie i spanie. Ak má mačka prístup na zabezpečený balkón, tak jej na ňom môžeme urobiť fajn výbeh tak, že aj naň dáme jedno také škrabadlo alebo si také vyrobíme napr. zo spíleného stromu. Výborným spestrením mačacieho života sú tiež rôzne poličky, búdky, odpočívadlá. Väčšina mačiek je spoločenských, hoci sa nájdu aj samotári, ale ak naša mačka práve k tejto menšine nepatrí, tak výborným prostriedkom na skvalitnenie jej života je mačací kamarát.

Nevyhnutným doplnkom interiérovej mačičky je mačacie WC. Osobne odporúčam kryté, pretože sa z neho vyhrabáva, a na labkách roznáša, o dosť menej podstielky ako zo záchodíka otvoreného, je z neho menej cítiť pachy, a tiež doň nie je vidieť. Nie každá mačka hneď vie, ako krytý mačací záchodík používať, takže je na nás, aby sme jej to uľahčili. Osvedčilo sa mi dvierka otvoriť, a lepiacou páskou alebo špagátikom pripevniť o niečo za záchodíkom, aby ostali stále otvorené. Takto som to nechala zhruba týždeň, a potom, keď už mačička vedela chodiť na istotu dnu, nerobilo jej problém otvárať si dvierka dotykom hlavy.

Čo sa týka podstielky, je ich viacero druhov, a v rámci druhov veľa výrobcov. Jednoznačne môžem odporučiť náš slovenský Zverlit, čo je hrudkujúca podstielka na báze bentonitu. Dostať ho kúpiť v rôznych frakciách a aj s vôňou, mne príde najlepší ten najklasickejší zelený, prípadne červený s vôňou. Jeho vôňa je jemná, mačkám nevadí. Skúšala som aj iné podstielky, ale nič iné sa mi neosvedčilo. Ani iné hrudkujúce, ktoré sú o nejaké Euro lacnejšie, a dostať ich kúpiť v rôznych obchodných reťazcoch, ibaže namiesto hrudiek sa z nich robí skôr blato, ktoré sa nalepí na lopatku, a ťažko sa odstraňuje a vyberá. Takže u nás jednoznačne vedie Zverlit. K podstielke a záchodíku patrí samozrejme lopatka, ktorou zo záchodíka vyberáme trus a hrudky z moču. Tie dávame do prázdnych mikroténových vreciek do smetí a vyhadzujeme do komunálneho odpadu.

K práci so záchodíkom, a tiež k majiteľstvu zvierat ako takých, mačiek nevynímajúc, patrí dezinfekcia. Veľmi sa mi osvedčili nové výrobky zn. Savo bez chlóru, a to sprej s rozprašovačom, ktorým dezinfikujeme napr. očistené, predtým okakané steny mačacieho WC alebo lopatku či vedierko, v ktorom lopatku skladujem, alebo tekutý prostriedok na dezinfekciu podláh a všetkých povrchov, ktorý sa riedi vo vode, a možno ním umyť čokoľvek. Občas dobre padne použiť aj osviežovač vzduchu v spreji, napríklad keď chceme uviesť návštevu do miestnosti, kde mačka pred chvíľou vykonala veľkú potrebu.

Je to skrátka tak, že trus patrí k živočíchom, a keď sa o tie živočíchy delíme o naše príbytky, tak prichádzame do styku aj s ich trusom alebo so stopami po nich. Mačka môže mať napríklad hnačku, môže si nechtiac do výkalu namočiť labku alebo dlhosrstému plemenu môže trochu z výkalu ostať na srsti neďaleko konečníka, potom si sadne na gauč, na parapet alebo ku klávesnici počítača, a tak nám tam zanechá malú smradľavú pečiatku, s ktorou sa jednoducho vysporiadame s trochou dezinfekcie a kúskom toaletného papiera alebo servítky. Kľudne môžeme použiť aj Domestos alebo iný prostriedok na čistenie ľudského WC, ten je však o niečo agresívnejší, a podobne ako Savo s chlórom, vyťahuje farbu z vlákien. Takže ak radi nosíme tmavé oblečenie, dávame si bacha.

Ako doplnok k mačaciemu WC dostať kúpiť gumené predložky, ktoré pomôžu tomu, aby sa zrnká na labkách vynesenej podstielky zachytili na predložke, a neroznášali sa ďalej po miestnosti.

Presunieme sa k inej téme, súvisiacej s jedlom. Mačka by mala mať aspoň dve misky, ideálne tri. V jednej musí byť neustále k dispozícií čistá pitná voda. Druhá môže slúžiť na granule, a tretia na mäso a konzervy. Aj o misky sa samozrejme staráme, a pravidelne ich umývame. Hlavne v letných mesiacoch treba dávať pozor na zvyšky vlhkej potravy, na ktorú veľmi rady kladú muchy vajíčka, resp. sa potrava rýchlo pokazí a začne sa rozkladať.

Misky pre mačky sa vyrábajú z mnohých materiálov, pričom najviac môžem odporučiť keramické alebo nerezové. Keramické sú síce rozbitné, ale majú dve veľké výhody. Jednak sú dostatočne ťažké, takže si mačka pri žraní a vylizovaní misky misku pred sebou neustále neposúva, a potom sa ľahko čistia, či už ručne alebo v umývačke riadu. Nerezové misky sú nerozbitné, ale na druhej strane sú ľahké, takže môžu „utekať“ po podlahe. Taktiež sa ľahko udržiavajú. Plastové a melamínové misky odporúčam najmenej, pretože sa v nich ľahšie rozmnožujú a udržiavajú baktérie, čo môže viesť napr. k problémom s mačacím akné na brade. Veľa majiteľov mačiek má takú skúsenosť, že po výmene plastových misiek za keramické alebo nerezové ich mačkám mačacie akné o nejaký čas zmizlo. Ak by sme z nejakého dôvodu chceli plastové či melamínové misky používať, odporúčam do nich dávať radšej granule, nie surové mäso.

Voda v miske musí byť čistá, mačky obyčajne znečistenú alebo starú vodu odmietajú piť. Neviem, čím to je, ale mám odpozorované, a tiež inými ľuďmi potvrdené, že čím je mačacia miska na vodu väčšia a plnšia, tým radšej z nej pijú. A tiež pijú najradšej vodu čerstvú, krátko na to, ako ju napustíme z umývadla. Takže čerstvá voda vo väčšej miske ako pre 30-50 kg psa, to je pre mačky ten najlepší nápoj. Existujú aj mačacie fontánky, v ktorých voda cirkuluje, keďže niektoré mačky majú radšej tečúcu vodu ako stojatú, ale osobne s nimi skúsenosti nemám, lebo naši mačiaci vždy pili pekne z misiek.

Dôležitou vecou, ktorú budeme potrebovať počas celého života mačky, napríklad za účelom dopravenia sa k veterinárovi na očkovanie, je prepravka. Odporúčam kúpiť radšej väčšiu, a dobre priedušnú, vyrobenú ideálne z tvrdého plastu, s vetracími otvormi po bokoch, a vpredu s dvierkami z kovovej mriežky. Iné typy prepraviek, ako napr. látkové alebo koženkové na spôsob cestovných tašiek, nie sú veľmi vhodné, pretože nemajú stály tvar, zle sa čistia, v niektorých nedostatočne prúdi vzduch, a mačka ich môže napr. v strese poznačiť či zničiť pazúrmi. Prútené prepravky tiež nie sú najpraktickejšie z dôvodu problematickejšieho čistenia a údržby.

Veľa mačiek sa poteší nejakým hračkám, ale sú aj také, ktorým nevravia vôbec nič. Treba vyskúšať, a určite sa netreba riadiť tým, že drahšia hračka je lepšia. Často to býva presne naopak, mačkám netreba nič luxusné ani sofistikované, najviac ich potešia napr. malé plyšové myšky, hračky s pierkami, malé loptičky, mávatká a pod. Niektoré hračky v sebe obsahujú zapracované malé množstvo kocúrnika obyčajného (Nepeta cataria alebo catnip), nazývaného aj mačacia droga, aby boli ne zaujímavejšie. Nie všetky mačky reagujú na túto bylinku rovnako, takže treba alebo aj netreba vyskúšať.

Kŕmenie

Kŕmenie je dosť obšírna téma, pri ktorej sa môžeme stretnúť so značnými názorovými rozdielmi. Medzi majiteľmi mačiek nájdeme zarytých BARF-istov aj zarytých granuliarov, pričom každý bude mať argumenty, prečo je ten jeho spôsob kŕmenia lepší.

Ja osobne to vidím tak, že treba čítať, rozmýšľať, a riadiť sa zdravým sedliackym rozumom. Mačka je mäsožravec, a mali by sme ju tomuto faktu zodpovedajúco kŕmiť. Nemusíme kŕmiť iba BARF-om (t. j. surovou stravou), ak sa rozhodneme pre priemyselne vyrábané krmivo, nemusí to byť zlá voľba, no musíme dbať na to, aby toto krmivo bolo vyrobené z mäsa. Lebo iba tak dostane mačací organizmus to, čo potrebuje, a iba tak môže správne fungovať.

Hlavne od starších ľudí sa môžeme dopočuť, že u nich sa mačky kŕmievali zvyškami od stola, alebo že babka dávala mačkám nadrobený rožok do mlieka a podobne. Vôbec neodporúčam dávať mačke takúto výživu, pretože sa tým môže narobiť veľa škody na jej zdraví. Musíme si uvedomiť, že kedysi sa na veci a na zvieratá hľadelo inak ako dnes. Mačka bola domácim zvieraťom aj vtedy, ale bola chovaná hlavne za účelom chytania myší, väčšinou žila voľne, a domov sa chodila len nažrať. Nikto neriešil, akú má stolicu, či nemá hnačky, či nemá v stolici krv, či nemá parazity, a nikomu nezáležalo na tom, či bude táto mačička žiť tri, päť, sedem alebo desať rokov, pretože ak uhynula, bola chorá, zmizla a pod., bralo sa to ako normálna vec, a čoskoro sa zadovážila na chytanie myší mačička iná. Na dedinách žije takto alebo podobne väčšina mačiek ešte aj dnes. Neprináleží mi nikoho súdiť, pretože veľa ľudí je rado, že majú sami čo jesť, a tak nejaké mačacie blaho alebo mačacie zdravie či dĺžku života neriešia, ale keď už máme mačku ako domáceho miláčika vnútri, mali by sme sa v jeho aj vo svojom vlastnom záujme pokúsiť ho kŕmiť čo najlepšie, ako nám naše možnosti dovolia.

Naše mačky sú vždy zvyknuté na tieto štyri druhy stravy: granule, konzervy, surové mäso, varené mäso. Varené mäso môžeme mačkám podávať v podstate akékoľvek, no malo by byť nesolené a zbavené všetkých kostí. Zo surového mäsa je najlepšie hovädzie alebo kuracie. So surovým bravčovým mäsom opatrne, pretože môže obsahovať Aujeszkyho vírus (ľudovo nazývaný falošná besnota), hoci tento sa vyskytuje hlavne pri diviakoch, a chovy domácich ošípaných sú ním nakazené zriedka, plus máme na Slovensku našťastie veľmi prísne veterinárne a hygienické kontroly, týkajúce sa spracovania mäsa určeného na ľudskú konzumáciu.

Mačkám môžeme podávať surové či varené mäso nakrájané na kúsky, napr. kuracie prsia, stehná, srdcia, žalúdky, krky, trupy, hovädziu svalovinu, napr. stehno, nožinu, slabinu, srdce, jazyk. Vnútornosti nepodávajme príliš často, max. 1-2 x do týždňa, pretože obsahujú veľa vitamínu A, ktorého prebytok môže spôsobiť rednutie kostí.

Morské ryby môžeme podávať surové aj varené. V niektorých internetových obchodoch s BARF-om je možné zakúpiť napr. lososa alebo makrelu. Sladkovodné ryby sa vraj nemajú dávať surové, lebo môžu mať v sebe pásomnice alebo iné parazity. Mačkám nepodávame rybie kosti. Nepodávame ani akékoľvek iné tepelne upravené kosti. Surová kosť je totižto pružná, neštiepi sa na malé ostré úlomky a rozžutá prejde tráviacim traktom úplne prirodzene. Tepelne upravená kosť postráda elasticitu surovej, a štiepi sa na ostré úlomky, ktoré môžu zvieratku ublížiť (aj smrteľne).

Ak sa rozhodneme kŕmiť granulami, nie je to problém, ale na jedno chcem upozorniť: Kŕmme kvalitnými granulami. Vždy čítajme pozorne zloženie, aby sme vedeli, čo budeme dávať do svojej mačky. Nekvalitné granule majú totiž také zloženie, ktoré je pre mačky absolútne nevhodné, a môže byť aj zdraviu škodlivé.

Nekvalitné granule sú (žiaľ) hlavne tie najviac reklamované. Sú to napr. Kitekat, Whiskas, Tesco granule a pod. Zloženie nekvalitných granúl vyzerá asi takto: Obilniny, mäso a výrobky živočíšneho pôvodu (min. 4% hovädzieho mäsa v hnedých granuliach, min. 4% hovädzieho mäsa v granuliach vínovo červenej farby), vedľajšie výrobky rastlinného pôvodu, bielkovinové extrakty rastlinného pôvodu, oleje, tuky, minerálne látky, zelenina (min. 4% mrkvy v oranžových granuliach, min. 4% hrášku v zelených granuliach) /toto je konkrétne zloženie granúl Kitekat s hovädzím mäsom a zeleninou/. Takže na prvom mieste sú obilniny, a je ich tam zhruba 90%. Tieto granule by teda mohli byť vhodné napr. pre nejaké bylinožravé živočíšne druhy, ale určite nie pre mačky.

V zložení granúl či konzerv je dôležité, čo je napísané na prvom mieste. Pretože podľa zákona musí byť zloženie písané tak, aby bolo na prvom mieste uvedené to, čoho daný výrobok obsahuje najviac, na druhom to, čoho je v ňom na druhom mieste najviac, a tak ďalej. Nekvalitné granule a konzervy majú na prvých miestach zväčša písané buď obilniny alebo vedľajšie produkty rastlinného a vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu. Za týmito názvami sa skrýva inými slovami povedané odpad, ktorý sa už inde nevyužil v rastlinnej či v živočíšnej výrobe. Čiže napr. odpad zo spracovania obilia, plevy, šupy, odpad zo spracovania mäsa, kopytá, srsť, perie, krv, výkaly, hnoj. Toto všetko spracované, chemicky prifarbené, prichutené a konzervované sú lacné granule.

Ďalšia neveselá vec sú marketingové ťahy veterinárnych lekárov. Veterinári sú súkromné podnikateľské subjekty podnikajúce za účelom dosiahnutia zisku. Na tom by nič zlé nebolo, ale za nesprávne považujem, keď kvôli peniazom zapredávajú zdravie. Väčšina veterinárov spolupracuje s firmami, ktoré predávajú granule, pričom ich marža dosahuje aj 40%. Je to pre nich preto značne výhodné ponúkať majiteľom svojich pacientov značky ako Royal Canin, Purina, Eukanuba. Tieto tri značky síce nepatria medzi také vysoko odpadové ako vyššie spomínané, ale stále to nie je to najlepšie, čo môžeme mačke dať, a stále je možné kúpiť za tie peniaze aj kvalitnejšie a zdravšie granule. Konkrétne treba byť opatrný pri granulách značky Royal Canin, o ktorých Vám bude nejeden veterinár tvrdiť, že nič lepšie pre mačku neexistuje, a že treba kŕmiť jedine nimi, ale pravda je taká, že ich zloženie je nič-moc, cena je vysoká, a navyše obsahujú veľa chémie, z toho aj konzervanty, ktoré sú v ľudskom potravinárskom priemysle zakázané ako karcinogénne.

Granule, ktoré majú v zložení na prvom mieste položku mäsokostná múčka alebo mäsová múčka, nie sú tiež tie najlepšie, pretože táto múčka je výrobok, ktorého presné zloženie nemusí byť známe, ale už sme o značný krok ďalej ako pri granulách, ktoré majú v zložení na prvom mieste vedľajšie produkty rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.

Dobré a kvalitné granule sa vyrábajú z mäsa, a ich zloženie vyzerá napríklad takto: 30% čerstvé kuracie mäso bez kostí, 28% sušené kuracie mäso, 18% zemiaky, 5% kurací tuk, 2% sušené vajcia, 1,5% čerstvý, vykostený sleď, 1,5% sušený sleď, rybí olej (100% olej zo sleďa), hydrolyzované živočíšne bielkoviny, hrachová vláknina, sušená mrkva, 1,6% sušená lucerna, inulín, frukto-oligosacharidy, mannan-oligosacharidy, 0,5% sušené granátové jablká, sušené jablká, sušený špenát, 0,3% skorocel, sušené čierne ríbezle, sušený sladký pomaranč, sušené čučoriedky, chlorid sodný, sušené pivovarské kvasnice, 0,2% kurkumové korene, 0,12% glukosamín, 0,09% chondroitínsulfát /toto je konkrétne zloženie granúl značky Purizon Adult kura a ryba pre dospelé mačky/.

Porovnajte si to so zložením vyššie uvedeného Kitekat, a uvidíte ten rozdiel. Kvalitnejšie granule sú síce drahšie, ale jednak majú nižšie dávkovanie, pretože sú výživnejšie, a potom si myslím, že keď už máme domáce zviera, tak by sme na ňom nemali za každú cenu šetriť. A ak šetriť potrebujeme, tak šetrime tak, aby to zvieraťu neubližovalo. Nemusíme kupovať žiadne zbytočné hračky ani drahé granule, ale môžeme zájsť radšej do mäsiarstva a kúpiť tam nejaké akciové mäso, ktoré si môžeme nakrájať na kúsky, dať do téglikov, a zamraziť. To isté, čo o granulách, platí aj o mačacích konzervách. Čítajme pozorne zloženie, a kupujme také, ktoré obsahujú naozaj mäso.

My kupujeme granule a konzervy cez internet, pretože sú tam nižšie ceny a väčší výber ako v kamenných predajniach, a nemusíme nikam cestovať. Najlepšie skúsenosti v porovnaní dostupnosť-výber-kvalita-cena máme s internetovým obchodom www.zoohit.sk.

Niektoré mačky majú citlivý tráviaci trakt, a zle znášajú náhle zmeny krmiva, takže ak sme dlhodobo s nejakým typom alebo značkou krmiva spokojní, nemuselo by stáť za to experimentovať s jeho zmenou. Tiež nie je rozumné podávať mačkám kravské mlieko, pretože veľa mačiek nedokáže stráviť laktózu (mliečny cukor), v dôsledku čoho dostane hnačky. Ak by sme cítili nejakú vnútornú (hoci trochu zbytočnú) potrebu dávať mačke mlieko, môžeme jej kúpiť špeciálne mlieko pre mačky, ktoré laktózu neobsahuje, alebo iba vo veľmi malom množstve.

Starostlivosť

Starostlivosť o mačku nie je v podstate zložitá, a pri bežnej prevádzke zaberie len niekoľko minút denne. Čo treba robiť každý deň, je čistenie mačacieho WC. Niektoré mačky sú natoľko pedantné, že do veľmi znečisteného záchodíka odmietajú ísť znova a potrebu, a tak môžu na tento fakt zanedbania zo strany majiteľa upozorniť aj tak, že spravia potrebu niekde mimo neho.

Ďalšia vec, ktorá síce nie je nevyhnutá, ale mačky ju ocenia, je každý deň čerstvá voda v miske. Ako som písala vyššie, mačky pijú radšej čerstvú vodu ako staršiu, a tiež majú radšej väčšie misky a plné, takže pre zdravie ich ľadvín je dobré, ak vodu v miske vymeníme, ak nie už každý, tak aspoň každý druhý deň.

Každý deň tiež mačku kŕmime, a to minimálne raz za deň, hoci lepšie je kŕmiť v menších dávkach 2 x denne. Toto platí pre dospelé mačky, mačiatka kŕmime častejšie.

Čo sa týka starostlivosti o srsť, táto je pri niektorých plemenách žiadna, pri iných je zas potrebná niekoľkokrát do týždňa, a to hlavne v čase pĺznutia. Najnáročnejšie na starostlivosť o srsť sú mačky s dlhou srsťou, t. j. perzské, potom menej náročné na starostlivosť o srsť sú mačky polodlhosrsté (napr. mainská mývalia, nórska lesná, ragdoll a i.) a najmenej náročné na starostlivosť o srsť sú mačky s krátkou srsťou, hoci aj krátkosrsté mačky s podsadou majú svoje obdobia pĺznutia, kedy im prečesaním srsti pomôžeme s jej výmenou.

Čo sa týka strihania pazúrikov, je to len na nás. Ak je pre nás pri vlastníctve mačky vítaným bonusom, že nás môže zbaviť neželanej myši v dome, tak jej pazúriky nestriháme, pretože mačka s ostrihanými pazúrmi myš uloviť nedokáže. Povinne sa strihajú mačkám pazúry iba pred účasťou na výstavách, inak je to individuálna vec každého majiteľa. Ostrihané pazúry sa mačke obrusovaním o pár týždňov opäť zaostria, a vrátia do pôvodného stavu.

Ak je mačka zdravá, berieme ju len raz ročne k veterinárovi na zaočkovanie proti infekčným chorobám a proti besnote, pričom dnes sú už k dostaniu protibesnotové vakcíny aj s dvoj alebo trojročnou účinnou lehotou. Čo sa týka odčervovania, môžeme odčervovať buď preventívne 2-4 x ročne, alebo môžeme cca 2-4 x ročne dať spraviť mačke laboratórne vyšetrenie trusu na parazitológiu, a podľa výsledku musíme alebo nemusíme odčerviť. Osobne som zástancom prevencie, ktorá je vždy lepšia ako liečba. 

Pohlavný život mačiek

Mačka patrí medzi zvieratá sezónne polyestrické, čo znamená, že má ruju viackrát do roka v istých obdobiach. Na rozdiel napríklad od sučky, ktorá sa hára pri väčšine plemien dvakrát ročne, môže mať mačka ruju prakticky kedykoľvek, pričom najčastejšie ju máva od jari do jesene, reagujúc tak na dĺžku svetelného dňa a vonkajšiu teplotu. Mačky tzv. prírodných plemien, a tiež veľa domácich mačiek, resp. mačiek chovaných vonku, vo vonkajších voliérach, či v podobných priestoroch s poklesom teploty, v zimných mesiacoch ruju nemávajú (zvyčajne november až február), ale nemusí to tak byť vždy. Mačky žijúce len vnútri, kde je takmer konštantná teplota počas celého roka, a hlavne umelé osvetlenie, ktoré je dostatočne intenzívne, môžu mať ruju počas celého roka v 2-4 týždňových intervaloch. Všetko závisí od spôsobu ubytovania a držania mačky, od toho, či žije sama alebo v spoločnosti iných mačiek/kocúra, od veku, zdravotného stavu, plemena a individuálnych aspektov každého jedného organizmu.

K pohlavnému dozretiu, resp. k prvej ruji, dochádza u mačiek i kocúrov obyčajne medzi 4-12 mesiacom života (najčastejšie medzi 6-9 mesiacom). Nekastrovaní kocúry môžu v tomto veku začať značkovať, ale aj nemusia. Aj značkovanie kocúrov je veľmi individuálna záležitosť. Veľmi orientačne možno povedať, že zhruba 50% nekastrovaných kocúrov značkuje, a zhruba 50% nie. Pričom niektorý kocúr môže značkovať niekoľkokrát za deň, iný párkrát do týždňa, ďalší raz za mesiac, a iný raz za dlhý čas. Značkujú aj niektoré mačky, i keď menej intenzívne ako kocúry, hoci som už počula o chovnej mačke, ktorá si značkovala dokonca trusom. Toto je však skôr výnimka, a ako v predchádzajúcich prípadoch platí, že všetko je individuálne. Do veľkej miery je za značkovanie mačiek či kocúrov zodpovedný fakt, ako sú držaní, s kým sú držaní, koľkí a akého pohlavného a hierarchického statusu sa delia o aký veľký priestor, a tiež je to samozrejme o povahe a o potrebe každého jedného zvieraťa.

Mačacie dámy sú krátko pred rujou a počas ruje veľmi prítulné, niekedy až dotieravé. Otierajú sa o rôzne predmety, nábytok aj o svojich majiteľov, prevaľujú sa na podlahe, líhajú si so zdvihnutým zadkom a dávajú tak najavo, že sú pripravené na krycí akt. Na rozdiel od sučiek, u mačiek nie je pozorovateľný žiaden krvavý výtok ani opuch vulvy. Niektoré mačky počas ruje či už hlasno alebo štandardne mraučia, čím v ich ponímaní privolávajú potenciálneho partnera, iné sú tiché. Dĺžka ruje a jej sprievodné prejavy sú u každej mačky iné. U niektorej trvá tri dni, u inej až dva týždne. Pokiaľ nedôjde k oplodneniu, ruja sa spravidla opakuje v cca 2-4 týždňových intervaloch.

Stáva sa však aj to, že mačka dostane tzv. permanentnú ruju, ktorú má možno s jedno-dvojdňovými prestávkami v podstate stále, čo je samozrejme pre ňu aj pre majiteľa trápením.

Mačky môžu v období ruje, okrem prehnanej prítulnosti a otierania sa o predmety, stratiť chuť do jedla, schudnúť, či byť trochu nesvoje. Pre mačky s voľným výbehom je toto obdobie obzvlášť nebezpečné, lebo jednak môže dôjsť kedykoľvek k oplodneniu cudzím kocúrom, a tiež veľa mačiek môže prísť o život, pretože zmanipulované hormónmi, hľadajúc si partnera, sú často menej obozretné napríklad pri prechádzaní cez cestu alebo aj v iných situáciách.

Pokiaľ nemáme v úmysle odchovávať mačiatka, je najrozumnejším riešením, ako sa vyhnúť prejavom mačacieho pohlavného života, a tým pomôcť svojej mačke/kocúrovi aj sebe, kastrácia. Tejto téme venujem osobitný článok.

Záver

V tomto článku som sa pokúsila vyjadriť to najpotrebnejšie, čo sa týka mačiek samotných a starostlivosti o ne. Ak si časom na niečo spomeniem, doplním to doň. Či už máme doma obyčajnú micku z ulice alebo mačacieho šampióna s rodokmeňom, každá mačka si zaslúži, aby sme jej porozumeli, a aby sme sa o ňu dobre starali. Ak k tomu čo i len trochu pomôže tento článok, jeho napísanie malo zmysel.

Miroslava Vicenová