"Ten, kto sa pýta, prečo miluješ, sám nikdy nemiloval. Iba bežci a milenci vedia, prečo, ale nie sú schopní svoje vnútorné pocity popísať tým, ktorí stoja mimo." Joe Henderson

Športová kynologická disciplína canicross znamená bez so psom vo voľnej prírode. Čo sa týka psieho a ľudského výstroja, ten je taký istý ako na dogtrekking, t. j. postroj a vodítko alebo šnúra s amortizérom pre psa a bedrový pás alebo sedák pre človeka. Tiež nesmieme zabudnúť na vhodný odev a obuv.

Canicross je určený pre všetky zdravé psíky, ktoré baví beh a ťah dopredu. Na súťažných podujatiach sa pri tomto športe najčastejšie stretávame so severskými záprahovými plemenami a ich krížencami, ale výnimkou nie sú ani ovčiaky, psy typu bull, krížence od výmyslu sveta alebo aj malé plemená psíkov, napr. jack russel teriér, malý hladkosrstý pinč či japonský čin. Nie je dôležitá veľkosť ani plemenná príslušnosť, ale chuť bežať spolu so svojim pánom.

Canicross môžeme robiť so psíkom, ktorý dosiahol vek minimálne jeden rok, všetko je ale samozrejme ako vždy individuálne, takže sa môže stať, že jeden pes bude na to zrelý už pred týmto vekom a u iných, hlavne ťažších plemien, by bolo vhodné počkať aspoň do roka a pol.

Canicross je šport, pri ktorom sa človek aj pes ľahko prehrejú, takže je vhodné sa mu venovať hlavne na jar a na jeseň, resp. v teplejších obdobiach skoro ráno alebo neskôr večer. Neodporúča sa behať so psom, ak teplota presiahne +15 stupňov Celzia.

Psíka, s ktorým sa venujeme canicrossu, je dobré naučiť medzinárodné musherské povely, podobne ako musherského či dogtrekkingového psa, a to:

go (gou) - povel vpred

gee (dží) - povel vpravo

haw (hó) - povel vľavo

whoa (hou) - povel na zastavenie

heya (heja) alebo hop - povel na zrýchlenie

U nás sa zvyknú canicrossové preteky organizovať na jeseň v rámci záprahových pretekov "off snow". Dĺžka trasy býva obyčajne cca 4-6 km.

Rady a tipy:

- Netrénujte so psíkom, pokiaľ teplota presiahne +15 stupňov Celzia. Pes sa na rozdiel od ľudí nepotí, ochladzuje sa iba prostredníctvom jazyka a vankúšikov na labkách, takže sa pri takejto fyzickej námahe pri vyšších teplotách ľahko prehreje, čo môže byť nebezpečné.

- Nechcite od psíka priveľa naraz, navykajte ho na ťah a na beh pred vami postupne. Sú psy, ktoré majú ťah dopredu vrodený, a hneď po navlečení postroja vedia, čo majú robiť, a sú psy, ktoré to musíme naučiť. Psíka naučíme na ťah dopredu tak, že ho budeme slovne povzbudzovať a chváliť za každé idenie vpred a za každé napnutie šnúry. Nebude trvať dlho a pochopí, čo od neho chceme. Aby nám psík neťahal na vodítku dopredu stále, je vhodné určiť mu na ťahanie pred nami povel, napr. "choď", "go", "vpred", "tempo" alebo "bež". Niektorí ľudia radia naučiť psa rozlišovať, kedy ťahať môže, a kedy nie tak, že mu vždy umožnia ťahať iba v postroji, a na obojku nikdy. Sú údajne psy, ktoré to rozlíšiť vedia, a sú psy, ktoré majú pud ísť dopredu tak silný, že budú ťahať tak či tak.

- Výbava na canicross je totožná so základnou výbavou na dogtrekking, t. j. canicrossový/joggingový opasok alebo sedák pre človeka, vhodný postroj pre psa a vodítko alebo šnúra s amortizérom (všitou gumou), ktorá spája psa s človekom. Pre seba budete tiež potrebovať vhodný odev a obuv. Dobré topánky sú základ a spravia veľmi veľa.

- Behajte po prírodných povrchoch, t. j. lesné a lúčne cestičky, tráva, pôda, poľné cesty a pod. Beh po asfalte alebo betóne ničí aj ľudské, aj psie kĺby, trpia pri ňom hlavne kolená. Prírodný podklad je mäkký, a na naše aj psie kĺby pôsobí ako taký anti-shock, pretože tlmí otrasy.

- Začínajte trénovať postupne, nestavajte si priveľké, málo reálne ciele. Spočiatku budú víťazstvom napr. tri minúty behu. Nie príjemné začiatočné sprievodné znaky ako pichanie v boku, zadýchavanie sa, pulzovanie v hlave, pocit ťažkých nôh a pod. sú normálne. Po niekoľkých tréningoch sa vytratia, chce to len trpezlivosť. Netrénujte s plným žalúdkom, ideálne je aspoň dve hodiny pred tréningom nejesť, resp. radšej zjesť hodinu pred tréningom niečo malé, ako sa tri hodiny pred tým poriadne napchať. Všímajte si svoju tepovú frekvenciu. Tá by mala byť maximálne nasledovná:

Kritické hodnoty tepovej frekvencie:

vek človeka     tepy/min.

do 20 rokov      200
20-35 rokov      190
35-45 rokov      180
45-55 lrokov     170
nad 55 rokov    160

Jaroslav Monte Kvasnica radí:

"Každý, kdo s tréninkem začíná, by měl běhat s mírnou intenzitou (do 130 tepů / min.). S růstem naší kondice si můžeme dovolit střední intenzitu zátěže (nad 130 tepů / min.). Submaximální intenzita znamená již hodnotný sportovní trénink pro běžce ve vynikající kondici a pro vrcholové sportovce.

Tep si můžeme měřit na různých místech těla, kde tepna probíhá v blízkosti povrchu těla (např. na přední straně krku na krční aortě, na spánkové tepně nebo na tepně předloktí nad zápěstím). Tep odečítáme po dobu 10 sekund a násobíme šesti. Důležité je zachytit konkrétní reakci srdce bezprostředně po doběhu, 2 až 3 sekundy po přerušení běhu.

Sportovní lékaři zdůrazňují, že důležitější než velikost zvýšení tepové frekvence je rychlost jejího uklidňování a návratu ke klidové výchozí hodnotě. Emil Dostál objasňuje: „Rozdíl mezi hodnotou naměřenou ihned po běhu a mezi výchozí hodnotou považujeme za 100 %. Špatnou reakcí organismu je, když je pokles tepové frekvence 10 minut po běhu jen 20 až 25 %. Signalizuje to, že běžecká zátěž byla nepřiměřená a že je třeba ji snížit. Zkušenosti ukazují, že u úplných začátečníků není vhodné zvyšovat v prvním půl až tři čtvrtě roce rychlost běhu, nýbrž pouze dobu jeho trvání. Běh však rovněž prodlužujeme, až když se organismus adaptoval a přiměřeně reaguje na počáteční rychlost běhu, která je velmi nízká (100 m za 40 až 60 sekund u mužů a 45 až 60 sekund u žen, tj. jedno kolo na 400 m běžecké dráze za 2:40 až 4 min. (u žen za 3 až 4 min.), 1 km za 6:40 až 10 minut (7:30 až 10 minut u žen).“ (Uvedené časy jsou skutečně velmi vysoké, předpokládám, že většina canicrossařů je s kondicí již mnohem „dál“ – pozn. aut.)

Nepopiratelný fakt však platí nadčasově: neúměrné přetěžování organismu je zbytečná frajeřina. „Chlapáctví“ se může vymstít. Na následné otázky „proč?“ a „k čemu?“ se pak jen těžko hledá odpověď."

Zdroj: Archív ifauna.cz

- Na behu je úžasné to, ako rýchlo môže človek vidieť zlepšenie, pri každom jednom tréningu je o kúsok až kus ďalej, a stále viac a viac vládze, a viac a viac chce, a cíti pri tom radosť a rastúce množstvo endorfínov ho ženie ešte viac vpred. Ja to považujem za niečo fantastické, keď môže človek vidieť výsledky a zlepšenie tak rýchlo. Podobné rýchle zlepšovanie sa platí aj pre psy :).

- Po behu sa čím skôr prezlečte. Človek neprechladne ani tak pri behu, ani v chladnejšom počasí, ako po ňom, keď si nechá na sebe spotené veci, ktoré začnú veľmi rýchlo chladiť. Do suchých šiat sa treba prezliecť hneď, ako je to možné. Beh samotný otužilosť a imunitu zvyšuje.