Leto 2019:

 

 

Leto 2018:

 

 

 

 

Leto 2017:

Vodné radovánky s kamošmi jack russelovcami, 08/2017:

pecková

 

Po dlhšom čase opäť s kamošmi Pupim a Vrťou, 21. 07. 2017:

 

 

s Tullou

 

s Cliom

 

 

Leto 2016:

Tulla a Clio

 

 

Leto 2015:

Thasso a Clio

K pohybu vo vode u tohto druhu dochádza vďaka špeciálnym filtračným tryskám umiestneným na vnútornej strane čeľustí.

 

 

Leto 2014:

Lea

nový prírastok kóliačik Clio

naši dlhoroční, nielen vodní, kamoši, a tiež neúnavní aportéri z vody, labradori Pupi a Vrťa

 

traja čierni labradori - Pupi, Vrťa a Leo

 

 

Leto 2013:

 Lea a Dino  

 Lea

 

  Lea lealis vulgaris patrí do čeľade stredne veľkých až veľkých psovitých šeliem. Obýva zväčša vodné biotopy s charakterom plytčín a miernych štrkových brehov. Živí sa hlavne cukrovou trstinou a rákosím. Nepohrdne ani ovocím, odpadkami a zdochlinami :-).

 

 

Leto 2012:

Lea

 

mladý Thasso vtedy ešte chodil do vody celkom rád, potom ako dospel, už nie

moje niekdajšie žlté vodné psy

 

 

Leto 2011:

plávanie s Leou (vtedy som bola riadne pri sebe)

 

 

*********************************************************

 

 Plávanie je mojou záľubou, a to už od malička. Už si ani presne nepamätám, kedy som sa naučila plávať sama bez kolesa, bolo to tuším v r. 1990 na letnej dovolenke buď v Juhoslávií alebo v Taliansku. Vodu mám rada odjakživa, a to hlavne vodu prírodnú, napr. jazerá, rybníky, potoky, rieky, moria, a na druhej strane až tak veľmi neobľubujem bazény, ale nájdu sa aj výnimky, no tak či tak sa do nich nedá chodiť plávať so psami. Tým pádom sa naše psie plávanie obmedzuje iba na teplé mesiace, a to obyčajne máj až august, ale už sa stalo aj apríl až september, podľa toho, aké je v ktorý rok počasie.

Spoločné plávanie so psom som začala praktizovať s mojou prvou fenkou Leou, ale až tak dosť neskoro, a to v r. 2011. Lea mala vodu rada, rada sa do nej len tak namočila, rada obžúvala rákosie, žrala skapaté ryby, a myslím, že podobne ako ja, rada dýchala tú krásnu vôňu, ktorá je iba pri vode. Vonia tam všetko - voda, kamienky, hlina, vodné rastliny, vzduch. Najaktívnejšie spoločné plávacie leto s Leou sme mali v r. 2013. Hoci bola labrador, nebola do vody vôbec hrrr, lebo nebola úplne typický predstaviteľ plemena, a to nielen, čo sa týkalo plávania. Plávala iba vtedy, keď som plávala ja. Plávala so mnou, a dosť často ma chcela dostať na breh. To som ju odúčala, takže sa naučila plávať aj tak kontinuálne bez toho, aby to bolo o tom, že sa po doplávaní ku mne vraciame hneď na breh.

Rok na to, ako sa Lea pominula, dospel náš kóliak Clio, prestal sa báť vody, a začal plávať spolu so mnou, z čoho som mala veľkú radosť. Na ďalší rok, čiže v lete 2016, začala so mnou plávať aj naša vtedy osemmesačná huskyna Tulla. Takže so psím plávaním sme neskončili, a verím, že tak skoro ani neskončíme. Je to príjemná aktivita plná vôní a slniečka.