23. 12. 2017: Dnes odišiel do nového domova posledný psík Aigar. Misia šteniatka je týmto uzatvorená, aj keď vlastne nie celkom, pretože ostanú navždy v našich mysliach a srdciach. Budeme často na ne spomínať a premýšľať, ako sa im darí a ako si asi nažívajú. Mama Tulla je už nejaký čas opäť vo svojej koži, a všetko ohľadne nej je zasa v starých koľajách. Čomu sa veľmi teším, pretože keď boli šteniatka malé, tak bola taká iná, takže som si občas kládla otázku, či bude po odstavení šteniatok, resp. ich odídení z domu, opäť taká, aká bola predtým. Odpoveď je áno. Opäť je taká hravá, šibalská, vo svojej kondícií, a skvele si užíva ťahanie v postroji, keď dogtrekkingujeme alebo trénujeme mushing na kolobežke.

18. 12. 2017: Predvčerom odišiel do nového domova trikolórny psík Altaj. Jeho panička nám už poslala krásne fotky, z ktorých je zrejmé, že rýchlo zapadol do novej svorky, ktorá nie je len ľudská, ale aj psia, mačacia, papagájska, agamia, a neviem ešte aká :-). Mám radosť, že sa naše šteniatka dostali do dobrých rúk. Posledný Aigarko na svoje nové dobré ruky ešte čaká.

11. 12. 2017: Šteniatka majú sedem a pol týždňov. Keď mali šesť týždňov, tak boli zaočkované, a keď mali sedem týždňov, tak nám odišlo prvé šteniatko, fenka Aiwa, do nového domova. Dva dni na to ďalšie dve. Doma máme momentálne ešte dvoch psíkov. Altaja, ktorý je záväzne rezervovaný, a Aigara, ktorý je voľný, hoci už chvíľu nebol, ale keďže nie všetci ľudia to myslia so zadovážením si psíka seriózne, tak je, a nejaký čas ešte aj bude, opäť u nás. Tulla sa ukázala ako veľmi dobrá mama. Vedeli sme to od začiatku, akurát mala chvíľu pauzu v kojení šteniatok. Medzi piatym a šiestym týždňom už od nich poväčšinou utekala, no potom sa k nim vrátila, a od šiesteho týždňa ich opäť vzorne kojila. Aj keď by to už ani nepotrebovali, lebo z nich boli veľmi skoro samostatní, žraví, zdraví valibuci s chuťou do jedla, samozrejme najviac do mäska. Ale ona sa ukázala ako veľmi starostlivá, a keď si od nich trochu oddýchla, a oni sa stali medzitým na nej menej závislí a menej drastickí čo do cicania mlieka zubami-nechtami (rozumej tesákmi-pazúrmi :)), tak začala znova vyhľadávať ich prítomnosť, znova spávať s nimi v búde, a prestala pred nimi zdrhať tam, kde na ňu nedočiahnu.

Šteniatka si vybudovali v rámci našej svorky krásne a cenné sociálne "kontakty" a komunikáciu, ktoré verím, že im budú osožné v ich ďalšom živote. Je tiež krásne a pozoruhodné, ako sa vo veku menej ako šesť týždňov začali samé učiť hygienickým návykom. Prestali špiniť tam, kde spali, a začali chodiť na potrebu buď na plochu vysypanú hoblinami v rámci koterca alebo ideálne von do výbehu na trávu, podľa toho, či mali otvorené alebo zatvorené dvere. S chuťou zožerú už aj granule, konzervy im už nie je treba pučiť a miešať s vodou na kašičku, ako keď boli menšie, proste sú to hotoví psíci, ktorí sú pripravení spraviť niečí život krajším, veselším, zmysluplnejším, radostnejším. Máme ich radi a sme radi, že sme mohli byť svedkom zázraku života od ich narodenia (vlastne už aj počatia, hoci nebolo plánované) až do ich odstavu a odchodu do nových rodín.

Vďaka nim som tiež zistila, akí sú niektorí ľudia nesprávne nasmerovaní, a aké je to v chovateľstve psov, čo do ľudských charakterov a zámeru, prečo ľudia vlastne chovajú, a ako rozmýšľajú, často aj smutné a rozum zastavujúce. A kto sú tí skutoční množitelia, a komu ide naozaj hlavne o peniaze, a kto má tie zvieratá naozaj úprimne rád... Ale o tom napíšem niekedy inokedy iný článok, ktorý možno nebude pohodlný, pretože v ňom bude niečo, čo mnohí neradi čítajú. Pravda. Ale toto miesto je určené na iný obsah a na iné myšlienky. Na podstatu. A tou sú šteniatka, psíkovia, psy, psiská a psíčkovia. Živé tvory, naši priatelia, členovia rodiny, gaučoví povaľači či strážcovia dvora. A psie deti. Ktoré je krásne mať, odchovať, vychovať a dobre umiestniť, pretože každý jeden pes môže urobiť niekomu radosť, a tak trochu alebo aj dosť, zmeniť niečí život k lepšiemu.

29. 11. 2017: Šteniatka budú mať pozajtra šesť týždňov. Onedlho ich čaká prvé očkovanie. Už pár dní chodia do výbehu objavovať nové horizonty svojho malého-veľkého sveta. Nadviazali nové sociálne kontakty s celou našou svorkou. Všetky psy ich prijali dobre, až s takou samozrejmosťou, že veď ako ináč. Šteniatka sa hrajú, naháňajú, ohryzkávajú steblá trávy, a dnes sa zoznámili so svojim prvým snehom. Po vyšantení sa si pekne zalezú naspäť do búdy. Máme z nich radosť.

24. 11. 2017: Šteniatka majú päť týždňov. Mama Tulla od nich už radšej uteká, pretože majú ostré zúbky aj pazúriky, a začína čím ďalej, tým viac opäť túžiť po sociálnom živote s druhými psami. Z prechádzok sa už neťahá rýchlo naspäť domov za svojimi deťúrencami, lebo jej deťúrence sú už veľké a do značnej miery samostatné. Je krásne sledovať ich, ako sa kŕmia popri Tulle, poradia si už aj s prepolenými kuracími trupmi ako malé psie šelmičky, no dostávajú hlavne konzervy a mliečnu kašu, ktorá im až tak nechutí. Objavujú svet, prieskumníčia, a priestor, ktorý poznali doteraz, im už pomaly prestáva stačiť.

21. 11. 2017: Šteniatka majú štyri a pol týždňa. Od minulej stredy sa zoznamujú s pevnou stravou, a dnes už futrujú o stošesť. Predvčerom boli druhýkrát odčervené. Sú krásne hravé a kontaktné.

12. 11. 2017: Šteniatka dnes majú 23 dní. Už majú zúbky ostré ako ihličky a pekne sa spolu hrajú.

09. 11. 2017: Je krásne sledovať, ako rýchlo šteniatka rastú, a ako sa rýchlo vyvíjajú. Zajtra budú mať tri týždne, a už sú to také pravé psy. Už chodia, vrtia chvostíkmi, vydávajú širšiu škálu zvukov vrátane vrčania v rámci hry alebo dania niečoho najavo súrodencovi. Badať už aj určité povahové rozdiely, napr. kto je aktívnejší alebo priebojnejší a kto taký ústupčivejší pohoďák. V papuľke sa im pomaly začínajú rysovať malinké zúbky.

05. 11. 2017: Dnes boli šteniatka prvýkrát odčervené. Už to nie sú len malé cicajúce tuleníky, ale malí psíčkovia, ktorí sa začínajú už trošku hrať a komunikovať medzi sebou alebo s ľudskou rukou, keď ich v búde hladká.

03. 11. 2017: Všetky šteniatka už majú otvorené oči.

01. 11. 2017: Dnes majú šteniatka dvanásť dní a niektoré už začínajú otvárať oči. Rastú ako z vody, každým dňom sú väčšie. Vyciciavajú svoju mamu ako sa na malých hladošov patrí, a tak dostáva 4 x denne plnú misku kvalitného jedla.

27. 10. 2017: Šteniatka majú presne týždeň. Dnes je prvý deň, čo sa od nich maminka odišla dobrovoľne vyvenčiť, a čo začala skákať opäť na búdu v koterci, pýtať si jedlo a pod. Doteraz od nich nechcela vôbec odchádzať, panička ju musela odvádzať vyvenčiť sa na vodítku. Mama si ich stráži ako oko v hlave a výborne sa o ne stará. O prítomnosť druhých psov teraz veľmi nestojí, zato paničku privíta vždy rada. Šteniatka rastú pred očami, a dostali prezývku tulene :).

20. 10. 2017: Dnes sa nám narodili šteniatka. Prvé sa vypýtalo na svet okolo 03:30 h ráno. Mamička Tulla zvládla všetko krásne sama, vôbec nepotrebovala s ničím pomôcť. Vždy, keď ju prišla panička skontrolovať, tak bolo "niečo" pribudnuté.