O plemene border kólia

Z histórie

Plemeno border kólia bolo vyšľachtené ako pastiersky pes v horských podmienkach na hraniciach severného Anglicka a Škótska. Odtiaľ aj pochádza jeho názov (border = hranica). Pastierske plemená psov existujú už odpradávna. V minulosti ich bolo dokonca viac ako dnes, nakoľko chov oviec bol viac rozšírený.

Hlavná úloha plemena od počiatku jeho vzniku spočívala v nadháňaní stád oviec. Plemeno ako také vzniklo zhruba pred 150 rokmi cieleným a premysleným krížením rôznych typov ovčiarskych psov, za účelom vyšľachtenia plemena s výbornými pastierskymi vlastnosťami. Oficiálne bolo uznané až v r. 1976. Vďaka svojej dobrej povahe a učenlivosti si rýchlo získalo popularitu po celom svete.

Povaha

Border kólie majú vo všeobecnosti veľmi dobrú povahu, ktorá vychádza z toho, na čo bolo plemeno vyšľachtené. Ovčiarske psy nesmeli byť agresívne na ľudí ani na hospodárske a domáce zvieratá, museli byť znášanlivé, ovládateľné, poslušné, prispôsobivé poveternostným podmienkam. Toto plemeno nebolo pôvodne šľachtené pre krásu, ale rýdzo pre čo najlepšie pastierske vlastnosti, takže exteriér bol druhoradý. Bolo tak vyšľachtené plemeno s vysokou mierou učenlivosti, ovládateľnosti, neagresivity na človeka a iné zvieratá, ba dokonca až s túžbou vyhovieť svojmu pánovi. Ja by som povedala, že aj s vďačnosťou za jeho pozornosť či za akúkoľvek interakciu s majiteľom.

Border kólie sú vo všeobecnosti učenlivé psy, ktoré veľmi rady spolupracujú s človekom. Väčšinou sú na svojich majiteľoch závislé, a to nielen napr. pohľadom spoza okna, ale aj citovo. Je to plemeno k majiteľovi veľmi lojálne, s túžbou pre neho pracovať či byť mu nablízku. Z tohto dôvodu sú vhodné nielen na pasenie dobytka, ale aj na rôzne psie športy, či už je to agility, turistika/dogtrekking, flyball, dogdancing, záchranárčina a pod. S border kóliou je tiež možné venovať sa športovej kynológií, hoci skôr na takej rekreačnej úrovni, pretože ich záhryzy nebudú samozrejme nikdy také u malinoisa alebo nemeckého ovčiaka. Výcvik základnej poslušnosti obyčajne zvládnu hravo, takže nebýva problém pripraviť psíka na rôzne skúšky podľa skúšobného poriadku. Border kólia čaká, kým ju jej majiteľ vyzve do akcie.

Zároveň bývajú veľmi prispôsobivé, keď človek na ne práve nemá náladu alebo čas. Je to plemeno aktívne, takže nie je veľmi vhodné pre obe strany zadovážiť si ho iba ako ozdobu dvora alebo gauča. Je pravda, že veľa border kólií takto žije, ale nie všetky to dobre zvládajú, a nie všetky sú šťastné. Pri aktívnejších jedincoch môže pri úplne pasívnom životnom štýle dochádzať k ničeniu, paseniu rôznych predmetov alebo až k sebadeštrukcii. Osobne som sa s takýmto prípadom zatiaľ nestretla, ani som o ňom nepočula od konkrétnych ľudí, ale našla som na internete diskusie, kde sa pár zúfalých majiteľov border kólií sťažovalo na takéto správanie.

Pri výbere šteniatka borderky musíme klásť dôraz na to, čomu sa chceme so psíkom venovať. Jedna vec je správny výber plemena, no druhá, rovnako podstatná, je výber toho správneho jedinca v rámci daného plemena. Toto zväčša zaberie ešte viac času, a vyžaduje si ešte viac trpezlivosti a hľadania, ako výber plemena samotného, pretože v rámci každého plemena máme rôzne povahy predkov a rôzne línie (pracovnú a výstavnú). Aj u border kólií býva rozdiel v povahe a v nárokoch na činnosť a využitie dosť rozdielny, a to hlavne podľa toho, no zároveň nie len podľa toho, z akej línie pochádzajú. Najlepšie je zájsť osobne k chovateľovi domov na nezáväznú návštevu, pozrieť si rodičov, zistiť si čo najviac o ich povahách a využití, a pýtať sa, pýtať sa, pýtať sa. Keď si človek vyberie správne šteňa po správnych rodičoch, tak hádam ani nemôže šľapnúť úplne vedľa.

Border kólia je vhodná nielen ako pastiersky pes a parťák na rôzne psie športy a aktivity, ale aj ako rodinný pes (samozrejme stále platí, že je potrebné sa s ňou niečomu venovať, a že to nemusí byť iba pasenie alebo agility). Zväčša býva dobrým kamarátom aj deťom, no samozrejme zo strany dospelých je nutný dohľad. Väčšina borderiek je takých dobráckych, že sú schopné nechať sa zo strany dieťaťa až šikanovať, čo však nie je správne dopustiť, pretože aj psy majú svoje hranice.

Čo sa týka druhých psov, tak všeobecne s nimi problém nemávajú, no nájdu sa aj jedince, ktoré o spoločnosť iných psov veľmi nestoja. Na prvom mieste a na pomyslenom piedestáli majú človeka – svojho majiteľa. Ten býva stredom vesmíru oddanej borderky.

K ich usmerneniu obyčajne stačí iba napomenutie prísnejším hlasom. Kólie majú veľmi dobre vyvinutý zmysel pre rozlišovanie. Vedia, kedy to myslíme vážne, takže ich výchova sa obyčajne zaobíde cez usmerňovanie hlasom, bez nutnosti výraznejšieho fyzického usmerňovania. Kólie sú zväčša citlivé na hrubé zaobchádzanie, a zle znášajú razantnejšie fyzické tresty, takže je vhodné s nimi pracovať hlavne hlasom a pomocou motivácie a odmeňovania.

Borderky nebývajú zväčša uštekané, aj pri pasení majú byť tiché. Uštekaný môže byť napr. nudiaci sa jedinec za plotom alebo veľmi tešiaci sa jedinec, ktorý šteká od radosti, že sa vrátil domov pán, že sa ide von, alebo sa môže štekať od radosti pred tréningom pasenia či agility, keď pes vzrušene očakáva aktivitu, na ktorú sa teší. Takéto štekanie nebýva dlhotrvajúce, a dá sa obyčajne korigovať napomenutím.

Pasenie

K paseniu musí mať pes vlohy. Tieto vlohy sa vyskytujú u pastierskych plemien psov, ktoré ju majú v sebe geneticky danú. Nespadla im len tak z neba, ale je výsledkom dlhoročnej šľachtiteľskej práce. Pasenie ako také je, zjednodušene povedané, zhodné s lovom koristi, avšak s vynechaním poslednej fázy, ktorou by bolo dorazenie koristi, čo sa u ovčiarskych plemien psov docielilo prácnym cieleným šľachtením.

Border kólie využívajú pri pasení pre toto plemeno špecifickú techniku - stádo fixujú pohľadom, čo na ovce pôsobí takmer ako hypnóza. Borderky sa často prikrčia, čím ovciam naznačujú skok. Spolu s fixujúcim pohľadom je toto ich základný spôsob práce pri pasení. Ďalšou špecifickou črtou tohto plemena je jeho schopnosť okamžite, aj v skoku, sa otočiť do potrebného smeru.

Paseniu sa dá venovať v dvoch rovinách – buď máme doma ovce (prípadne iné zvieratá ako kačky či kravy), a pes ich pasie, a nám tak pomáha, alebo si psa pripravujeme na skúšky a súťaže, a zúčastňujeme sa pravidelných tréningov pasenia.

Dobrý pastiersky pes je pri práci s hospodárskymi zvieratami neoceniteľný. Dokáže napríklad presúvať stádo, zahnať ho do ohrady, alebo oddeliť konkrétne zviera od stáda. Tomuto všetkému však musíme psíka naučiť, ideálne prostredníctvom účasti na tréningoch pasenia, ktoré vedú skúsení inštruktori.

Potreba pohybu

Border kólia potrebu pohybu má, resp. lepšie vyjadrené, potrebu činnosti. Napríklad aj cvičenie a nutnosť sústredenia sa, je činnosť, hoci len psychická, ale pre väčšinu psov býva rovnako unavujúca ako činnosť fyzická. Nie je preto nutné podnikať s border kóliou nejaké dlhé výlety či behy na dennej báze, skôr by som povedala, že je lepšie sa s ňou venovať viackrát denne nejakej kratšie trvajúcej činnosti intenzívnejšie. U šteniat začíname výchovou a výcvikom v pár minútových úsekoch niekoľkokrát denne, u starších jedincov môžeme činnosť postupne predlžovať, obmieňať, pridávať k nej niečo nové.

S pohybom ako takým to u šteniat a mladých psov nesmieme preháňať. Také 8-10 týždňové šteňa sa unaví už po cca 15 minútovej prechádzke, pretože do seba nasáva všetky vnemy a vzruchy z okolia, takže býva z prechádzky vyčerpané nielen fyzicky, ale aj psychicky. Všetko, čo robíme so šteňaťom a s mladým psíkom zhruba do pol roka života, robme radšej menej a častejšie. Dlhá, monotónna činnosť, šteňa unavuje a demotivuje, pretože už po pár minútach stráca schopnosť sústrediť sa. Na kratšie tréningy niekoľkokrát denne sa bude viac tešiť, a budú pre obe strany zmysluplnejšie, ako keby sme ho chceli moriť pol hodinu vkuse. Pre malé šteňa je ideálny druh činnosti socializácia, napr. zoznámenie sa s ruchom ulice, dopravou, ľuďmi, psami, autami, domácimi zvieratami, schodmi, mostíkmi, rôznymi druhmi povrchov a pod.

Medzi pol rokom a rokom života psa ho môžeme postupne začať zoznamovať s činnosťami, ktorými by sme sa chceli spolu venovať. Psíka môžeme napríklad zobrať na oťukávací tréning pasenia k ovciam, môžeme skúsiť napr. agility v ľahkej forme ešte bez preskakovania prekážok (iba s tunelom a slalomom), venovať sa hre s loptou, učiť psa aport, stopovanie a pod.,  môžeme veľmi postupne predlžovať prechádzky, a veľmi dobrou činnosťou sú samozrejme aj stretnutia a hry s druhými psami. Samozrejme vždy v primeranej miere veku nášho šteňaťa, pretože malé šteňatá sú krehké, zraniteľné, a rýchlo sa unavia.

Od jedného roka veku psa, kedy je už ukončený najdynamickejší vývoj kostry, môžeme fyzickú záťaž zvyšovať, postupne až do takej miery, ktorú, či už my sami alebo pes, zvládneme, a ktorá nás oboch baví. Do palety našich aktivít môžeme od roka vyššie zaradiť aj beh, skoky cez prekážky či ťahanie v postroji. V rámci psychického tréningu môžeme psa učiť rôzne povely a triky. Fantázií sa medze nekladú, máme na výber od tanca so psom, cez športovú kynológiu, agility, pasenie, turistiku, loptové hry, až po canisterapiu. Vždy so zreteľom na povahové vlastnosti psa a na to, čo baví aj nás.

Starostlivosť

Border kólie môžu bývať ako v byte, tak aj vonku na dvore, pričom pri držaní na dvore je potrebný každodenný kontakt s človekom. Prístup dnu do domu nie je na škodu, pretože práve tam sa odohrávajú najrôznejšie interakcie a rodinný život samotný, čo pomôže vybudovaniu ešte lepšieho a dôvernejšieho vzťahu medzi psom a majiteľom. Nie je to však samozrejme podmienka.

Ak chceme držať border kóliu celoročne vonku, a nechceme, aby spávala vnútri ani v zime, je potrebné mať k dispozícií dvojkomorovú zateplenú búdu s „predsieňou“ a „obývačkou“, kam sa môže psík ukryť v prípade nepriazne počasia a mrazu. Border kólie pochádzajú z Británie, kde nebývajú také tuhé zimy ako u nás, takže pred mrazom, hlavne v noci, je potrebné psa chrániť umiestnením do koterca s kvalitne zateplenou búdou, prípadne s možnosťou prespávania v predsieni alebo pri hospodárskych zvieratách (ak je pes na ne zvyknutý), kde je teplejšie.

Starostlivosť o srsť, ktorá môže byť u border kólie polodlhá (stredne dlhá) alebo krátka (hladká), nie je nejako veľmi náročná. Oba typy srsti si vyžadujú len zbežné prečesanie párkrát do týždňa (zväčša postačuje 1-2 x) hlavne na jar a v lete v období pĺznutia. Určitú pozornosť srsti treba venovať tiež po prechádzke v prírode, pretože sa na ňu môžu prichytiť semená niektorých tráv, bodliaky a pod. Prípadné dredy, ak sa pes v období pĺznutia pravidelne nevyčesáva, sa môžu vytvoriť hlavne za ušami alebo na vonkajšej strane stehien, kde je srsť v porovnaní so zvyškom tela dlhšia. Tieto je potom najlepšie odstrihnúť. Iná starostlivosť o srsť, s výnimkou úpravy na výstavu, nie je potrebná.

Kŕmenie

Čo sa týka kŕmenia, sú na túto tému rôzne názory. Osobne som zástancom kŕmenia psov klasickým spôsobom, t. j. mäsom (surovou stravou - moderne nazývanou BARF-om), ale je na každom majiteľovi, či svojmu psíkovi dopraje surovú a občas varenú stravu, alebo či ho bude kŕmiť granulami. Myslím si, že je dobré zvyknúť psíka na všetky druhy stravy, pretože aj keby sme väčšinou kŕmili BARF-om, tak napr. počas dovolenky, účasti na akciách či chorobe nám môže byť nápomocné, keď budeme môcť nakŕmiť psa granulami, keďže je to technicky a časovo menej náročné.

Zdravie

Borderská kólia je vo všeobecnosti zdravé plemeno. Medzi ochorenia, ktoré sa u nich môžu objaviť, hoci to nebýva často, patria napríklad dysplázia bedrových kĺbov, epilepsia alebo očné vady (CEA - collie eye anomaly/anomália oka kólií a PRA - progresívna retinálna atrofia sietnice), na ktoré sa spravidla dávajú chovné jedince s PP a ich potomstvo testovať.

Ďalej sa u border kólií, tak ako aj u iných ovčiakov, vyskytuje náchylnosť na gén MDR1 (multidrug resistence gene), ktorý spôsobuje precitlivelú reakciu na niektoré liečivá zo skupiny ivermectínov a ich derivátov, pričom použitie daného lieku môže psa v krajnom prípade aj usmrtiť. Preto sa u kólií a ovčiakov všeobecne neodporúča vôbec podávať lieky na báze ivermectínu.

Parametre borderskej kólie

Farba srsti a očí: Povolené sú rôzne farby srsti, nesmie však prevládať biela. Oči sú hnedej farby, okrem sfarbenia srsti blue-merle, kde sú povolené čiastočne alebo celkom modré jedno alebo obe oči.

Výška: Ideálna výška v kohútiku je pre psy 53 cm, pre suky o niečo menej.

Hmotnosť: 13,5 – 22,5 kg

Srsť: Existujú dva typy srsti: stredne dlhá a hladká. V oboch prípadoch sú pesíky husté a podsada mäkká a nepremokavá.

Záver

Čo napísať na záver? Ak túžite po vernom, lojálnom, prítulnom i podnikavom psom spoločníkovi, tak ste u borderky na správnej adrese.

Miroslava Vicenová