Čo vlastne znamená skratka BARF? Táto skratka sa dá vyložiť viacerými spôsobmi. Prvýkrát ju použila Američanka Debbie Tripp, aby označila ľudí, ktorí kŕmia svojich psov čerstvou surovou stravou. BARF = Born Again Raw Feeders (znovuzrodená surová potrava) alebo Biologically Appropriate Raw Foods (biologicky vhodná surová potrava), alebo Bones And Raw Food (kosti a surová potrava), alebo Biologisch Artgerechte Rohe Futerung (biologicky vhodná surová výživa). Nech si tento pojem vyložíme akokoľvek, v podstate to znamená stále to isté, a síce metóda výživy mäsožravých domácich zvierat prirodzeným spôsobom - teda surové mäso, kosti a zelenina. Inšpiráciou nám môže byť strava divo žijúcich psovitých šeliem, hlavne vlkov a iných psovitých šeliem.

Ono je to vlastne trochu až kuriózne baviť sa o kŕmení nejakým BARF-om a používať takýto názov alebo takúto skratku, keď sa vlastne bavíme o normálnom, bežnom, klasickom spôsobe kŕmenia psov, ktoré poznali a používali naši predkovia mnoho tisíc rokov dozadu až do r. 1989, teda ak sa bavíme o kŕmení psov na území bývalého Československa. Po páde železnej opony sa otvorili hranice, a začalo sa už aj u nás kŕmiť tak, ako sa na západe kŕmilo cca od nejakých päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Priemyselne vyrábané krmivo na čele s granulami si získalo mnoho prívržencov, pretože kŕmiť ním je jednoduché, rýchle, šetrí to čas, a v prípade tých nekvalitných druhov možno aj peniaze... A možno len zdanlivo.

Takže BARF nie je vlastne žiadna novinka ani žiaden alternatívny či prevratný spôsob, ale je to najnormálnejší a najprirodzenejší spôsob kŕmenia, akým kŕmili naši rodičia, naše babičky, prababičky, proste akým sa kŕmilo snáď odkedy prišiel vlk človeku alebo človek k vlkovi (?). Teraz je taká doba, že sa z normálneho robí niečo extra a naopak (žiaľ), takže kŕmenie BARF-om nie je vlastne žiadna veda, a myslím, že netreba počítať žiadne mikrogramy, miligramy a gramy takého alebo onakého stopového prvku v strave, lebo to už zasa zachádzame do moderných extrémov, ale že sa treba riadiť v prvom rade zdravým sedliackym rozumom a citom pre vec, a tiež individuálnymi potrebami každého jedného psíka, keďže každý jeden organizmus je iný, a čo môže jednému vyhovovať, môže druhému nesadnúť alebo dokonca škodiť.

Návod na kŕmenie psov surovou a varenou stravou, nazvyme to teda BARF-om:

Základom jedálnička psa by mali byť mäso a kosti, ktoré by mali tvoriť cca 85-90% zložky potravy, a zvyšok môže byť zelenina, cestoviny, ryža, zemiaky, tarhoňa... Osobne kŕmim vo väčšine prípadov iba mäsom s kosťami (najviac kuracími trupmi), prílohy nedostávajú naše psy zďaleka každý deň. Nie je to potrebné.

Tých 85-90% podielu mäsa sa netreba striktne držať za každých okolností, napr. hocikedy, keď máme veľa ryže alebo cestovín a málo mäsa, majú v ten deň v miskách 75% ryže a 25% mäsa, raz za čas sa pri takomto pomere samozrejme nič sa nestane. Ako prídavok k väčšinovému podielu mäsa môžeme pridať za hrsť varenej ryže, zemiakov, tarhone, cestovín, kúsok rožka, chleba. Do toho môže ísť troška zeleniny, nemusí to byť vždy, napr. naše psy mávajú zeleninu asi tak raz za dva týždne alebo aj menej. Zo zeleniny môže byť napr. strúhaná mrkva, šalátová uhorka (nie kyslá), hlávkový šalát, brokolica, zeler, moji si v miske nájdu občas napr. aj kapustu, paradajku, papriku, kukuricu, hrášok, fazuľu... Psom je to v podstate úplne jedno, proste nech je základ mäso, a k nemu môžu dostať hoci aj tekvicový prívarok či žemľovku... Zožerú všetko :).

Občas (dajme tomu 1-3 x za mesiac) dostanú aj niečo iné, napr. ovsené vločky zaliate mliekom a do toho nakrájaný banán na kolieska, môže byť jogurt, slnečnicové semienka, orechy, mlieko, acifofilné mlieko, tvaroh, syr, cottage cheese, Pribináky, cornflakesy, praženica, perkelt, sardinky, cestovinové šaláty, knedľa, omáčka, halušky, palacinky, zemiakové placky, pizza... Píšem občas, lebo ľudské jedlo je pre psy spravidla príliš slané a korenené.

Psie jedlo sa nesolí. Solená môže byť trochu tá príloha (ryža, cestoviny, zemiaky), ale ideálne iba na špic noža.

Ovocia sa odporúča veľa nedávať, občas môžu napr. banán, v lete kúsok vodového melónu, pár malín, jahôd, egrešov, samozrejme jablká, a to je asi tak všetko. Nemalo by sa dávať hrozno ani hrozienka, vraj sú pre psy smrteľne jedovaté, i keď moje skúsenosti hovoria niečo iné :-), ale takto sa to v mnohých zdrojoch uvádza.

Mäso psom dávame surové. Často sa píše, že by sa malo na 48 h zmraziť, a potom rozmraziť. Nielen podľa môjho názoru to nie je vôbec potrebné. Keď sa kupuje mäso z mäsiarstva určené na ľudskú konzumáciu, ktoré prešlo všetkými veterinárnymi kontrolami, tak nevidím dôvod. Iné je, keď si chceme namraziť viac mäsa do zásoby, ale pri množstve, ktoré spotrebujeme za dva-tri dni kŕmim len chladeným mäsom.

Ako doplnok k mäsu a kostiam môžeme podávať psom aj vnútornosti, napr. pečeň, žalúdky, pľúca, hrtany, obličky, srdce, vemeno, jazyk... Vnútornosti je možné podávať surové, ideálne nakrájané na menšie kúsky a zamiešané do hlavnej potravy, ale niekedy je fajn ich aj uvariť, lebo majú vtedy úplne inú chuť a konzistenciu. Okrem obličiek, tie variť neodporúčam pre ich špecifický pach pripomínajúci verejné wc :-).

Dôležité upozornenie: Vnútornosti nepodávať častejšie ako 1 x za týždeň. Pretože obsahujú veľmi veľa vitamínu A, ktorého predávkovanie môže spôsobiť napr. rednutie kostí.

Ako hlavnú zložku potravy odporúčam napr. kuracie trupy, krky, krídla, ktoré môžeme doplniť napr. výrezom z iného druhu mäsa, občas môžu byť napr. aj bravčové kože, paprče, chvosty, uši, kuracie beháky, hlavy, žalúdky... Ak si vieme zohnať, tak kvalitnou a výživnou hlavnou zložkou psej stravy je tiež napr. hovädzia svalovina.
Pokiaľ máme zdroj aj menej obvyklého druhu mäsa, tak psom môžeme podávať napr. aj králičie, morčacie, kačacie, konské, jahňacie, kozľacie, divinu.

O bravčovom mäse sa hovorí, že minimálne to by sa malo premraziť určite, lebo v ňom môže byť aujezskyho vírus, ľudovo nazývaný falošná besnota. U nás na Slovensku tento vírus vraj už veľa rokov nemáme, pri mäsa zo Slovenska vraj nehrozí, takže to ponecháme asi na každého zvážení. Osobne nemám z bravčového mäsa strach.

Kuracie trupy či krídla môžeme podávať psom celé, svojimi čeľusťami ich hravo rozdrvia, a to už napr. dvojmesačné šteňatá. Keď máme veľké kusy mäsa, napr. bravčové alebo hovädzie pľúca či hrtany, tie nakrájame na menšie kúsky.

Psy môžu do príloh dostávať aj trochu byliniek na dobré trávenie, napr. taká bazalka alebo oregano v nesolenej ryži sú fajn.

Morské ryby môžeme podávať surové aj varené. V niekoľkých internetových obchodoch s BARF-om je možné zakúpiť napr. lososa alebo makrelu. Sladkovodné ryby sa vraj nemajú dávať surové, lebo môžu mať v sebe pásomnice alebo iné parazity. Tiež psom nepodávame rybie kosti. Nemali by sa dávať ani akékoľvek iné tepelne upravené kosti, ale vždy iba surové. Surová kosť je totižto pružná, neštiepi sa na malé ostré úlomky a rozžutá prejde psím traktom úplne prirodzene. Tepelne upravená kosť postráda elasticitu surovej, a štiepi sa na ostré úlomky, ktoré môžu ublížiť. Nie je to samozrejme pravidlo, väčšina z nás si z mladosti pamätá psy kŕmené varenými kosťami od obeda, ktoré žili a boli zdravé, ale určité nebezpečenstvo tu je. Opäť je to teda na zvážení majiteľa. Ak chceme dávať z nejakého dôvodu psovi tepelne upravené kosti, tak je menej riskantné nedávať ich samotné, ale ich zmiešať s niečím, aby nešli tráviacim traktom samé, ale ako súčasť nejakej "kaše".

Denná dávka kŕmenia by mala byť cca 2-4 % hmotnosti psa denne. Ale nie je to alfa a omega, závisí to od viacerých faktorov, napr. čím sa kŕmi, akú má pes aktivitu, ako mu funguje metabolizmus a pod, či je šteňa, dospelý alebo senior a pod. Napr. šteňatá potrebujú vyššiu dennú dávku, lebo minú veľa energie na rast aj pohyb.

Či už psy kŕmime BARF-om alebo granulami, tak je potrebné ich každé 3 mesiace odčerviť. Niektorí majitelia svojich psov neodčervujú, ale dávajú im raz za tri mesiace laboratórne vyšetriť trus, a odčervujú až v prípade pozitívneho výsledku. Osobne si myslím, že odčervovanie je neškodné, a že prevencia je vždy lepšia ako liečba, ale aj v tejto veci sa musí každý rozhodnúť sám.

Dodatok:

Pokiaľ kŕmime BARF-om šteňatá veľkých a obrích plemien, tak do ich potravy každý deň pridávame primeranú dávku kĺbovej výživy (podľa ich hmotnosti). Ja som pridávala prípravok Chassoton od 8-mich týždňov až do cca jedného a 3/4 roka veku nášho psa plemena cane corso. Po tomto období ukončenia dynamického vývoja a rastu kostry, šliach, svalov a kĺbov už nepridávame kĺbovú výživu každý deň, ale robíme napr. 2 x do roka (na jar a na jeseň) cca dvojmesačné kúry s prípravkom kĺbovej výživy. U veľkých a/alebo pohybovo veľmi vyťažených dospelých psov sa odporúča robiť tieto dvojmesačné kúry 2 x ročne v prípade kŕmenia akýmkoľvek spôsobom.

• Fotogaléria toho, čo mávajú naši v miskách, TU.