Na rozdiel od sibírskych huskyov, ktorí sú, povedzme, nezbední, samopašní, vzdorovití, prefíkaní výmyselníci a mazaní svojrázni lišiaci, sú kólie, či už borderské alebo škótske, také dobrácke poslušáčky. Preto bude článok o príhodách s nimi podstatne kratší a menej pestrý. Pretože u nich vylomeniny, fígle a psie kusy nie sú takmer na dennom poriadku. Pretože majú inú psychiku, a tak je s nimi menej dobrodružstiev a zážitkov typu príhod, o ktorých by sa dalo, či už vtipne alebo aj menej vtipne, písať. 

Nemôžem sa napriek tomu sťažovať, že by bol život s nimi fádny. Život s nimi je menej adrenalínový, menej dramatický, ľahšie predvídateľný. Srandovných historiek mám s nimi zatiaľ menej ako šafranu, ale zato príkladov poslušnosti, vernosti a inteligencie viacero.

Mojou úplne prvou kóliou bol škótsky ovčiak krátkosrstý, iným názvom krátkosrstá kólia, menom Clio. Priviezli sme si ho z Čiech 24. 05. 2014. Už cestou v aute sa ukázal ako najposlušnejší a naprispôsobivejší pes, akého som kedy mala. Viezol sa úplne sám v zadnej (kufrovej) časti auta. Nekňučal, neškrabal, nesnažil sa preliezť dopredu. Teda raz sa snažil, ale akonáhle som ho napomenula, tak prestal, a bol úplne poslušný po zvyšok cesty. Ako keby sme pre neho neboli úplne cudzí ľudia. Necítil sa pri nás stratený, nebál sa, bol úplne v pohode, a od samého začiatku akoby čakal na moje pokyny. Taký vlastne ostal po celý zvyšok svojho života. Pripravený na to, čo povie panička. Pán pes, a predsa niečím večné šteňa. Poslušný, bezproblémový, vždy upravený. Náš Clio. Taký poslušný, až nesamostatný v uvažovaní. Učil sa tak rýchlo a jednoducho ako žiaden iný pes. Ešte stále nám robí radosť. Nikdy s ním neboli žiadne problémy.